RECENZIA: Anja Portin - Zabudnuté deti

VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: Radio Popov
PREKLAD: Viola Balyová
ROK VYDANIA: 2024
ŽÁNER: Deti a mládež / Fantasy
POČET STRÁN: 240
VÄZBA: pevná

„Páči sa mi, že na konci príbehov sa na deti usmeje šťastie. Ako rád by som zostal vnútri takých kníh, znova a znova by som kráčal pomedzi riadky.“ (str. 124)

O knihe

Deväťročný Alfréd žije so svojím otcom, ktorý sa o neho nestará, kedykoľvek si zbalí kufor a vyrazí do sveta. Ak sa aj náhodou na nejaký čas vyskytne doma, syna si takmer vôbec nevšíma.

Počas jednej októbrovej noci, keď sa Alfrédovi nedarí zaspať, si ustelie na zemi v predsieni priamo pri vchodových dverách. A potom sa stane niečo magické – cez otvor na poštu niekto podstrčí noviny, jablko, obložený chlebík a vlnené ponožky. Keď sa ďalšiu noc tento scenár opakuje, Alfrédovi zvedavosť nedá a chce zistiť, kto a prečo je k nemu taký láskavý.

Tak sa zoznámi so svojskou poštárkou Amandou, ktorá je obdarená výnimočnou vlastnosťou – jej uši ju upozornia na vzdychy osamelých detí. Alfréd sa k nej bez váhania pridáva, a v okamihu, ako objavia dávno zabudnuté staré rádio, cíti, že konečne začína mať jeho život zmysel.

„Amandine myšlienkové pochody na rozdiel od mojich pracovali na plné obrátky. Ničomu som nerozumel. Snažil som sa však tváriť, že viem, o čom je reč, pretože z jej úst znova vypadlo to čarovné slovíčko, ktorého som sa chytal ako topiaci sa slamky. My. My, Amanda a ja, budeme niečo robiť a je úplne jedno čo. Mojim pľúcam to dodalo dôvod dýchať a srdcu pumpovať krv do obehu. Dodalo mi to dôvod myslieť si, že som stále nažive a že sa mi oplatí žiť aj ďalší deň.“ (str. 48)

*Kniha Zabudnuté deti poteší peknými ilustráciami.*

Môj názor

Fínska autorka Anja Portin si za knihu Zabudnuté deti vyslúžila v roku 2020 prestížne ocenenie Finlandia Junior, ktoré sa udeľuje v oblasti žánru literatúry pre deti či mládež. Mňa zaujala hneď, ako som ju videla v edičnom pláne vydavateľstva Tatran. Okrem text dokresľujúcej grafiky nezaostávala ani anotácia, pri čítaní ktorej ma upútal originálny námet.

Rozprávačom, ktorý vás prevedie príbehom, je samotný Alfréd. Opisuje samotu a zlé životné podmienky, v ktorých ho otec neraz zanechal. Jeho život naberie úplne iný rozmer, keď sa zoznámi so svedomitou a láskavou poštárkou Amandou. Neprestáva bojovať o to, aby sa už domov nemusel nikdy vrátiť. Z predstavy ďalšieho života s otcom má priam nočné mory a fóbie. Nechce byť viac hladný, bez elektriny a spojenia s okolitým svetom. Má v tom úplne jasno, a nič na tom nezmení ani to, keď sa dozvie, že otec po ňom vytrvalo pátra.

Autorka vykreslila kamarátsky vzťah Alfréda a Amandy veľmi realisticky. Zo začiatku sa obaja navzájom oťukávajú a spoznávajú, postupne sa z nich stávajú dobrí priatelia a zohratá dvojica v pomáhaní ostatným deťom. Autorka ukazuje, že tieto deti môžu pochádzať z rôznych sociálnych pomerov, nezáleží na tom, či ich rodičia zanedbávajú pre množstvo práce, záľubu v popíjaní s priateľmi, alebo jednoducho preto, že ich záujem je zameraný iným smerom ako na šťastie a blaho detí.

„Od otcovho odchodu ubehol najmenej mesiac, možno aj viac, už som strácal pojem o čase. Otec zarábal peniaze, podľa jeho slov sa staral o biznis či rokoval s dôležitými ľuďmi niekde vo svete. Možno v Taliansku či Mexiku. Alebo na Bali. Nikdy mi nehovoril, kam ide a kedy sa vráti. Občas sa jednoducho bez varovania vrútil do bytu, z tašky nafúkane vytiahol akúsi príšernú sošku alebo vázu a položil ju do knižnice. Po chvíli sa zložil na gauči a ani sa nepohol, kým opäť nenastal čas odísť.“ (str. 9)

Kniha spomína osobnosť ruského fyzika Popova, ktorý sa radí k prvým vynálezcom rádia. Nemenej dôležitou pointou celého príbehu je náhodný nález starého rádia, vďaka ktorému sa dvojica hlavných hrdinov rozhodne spustiť pravidelné nočné vysielanie pre zabudnuté deti. Alfréd ho časom vylepšuje o nové prvky, zlepšuje interakciu, nachádza si cestu k čítaniu kníh, informuje o rôznych zaujímavostiach, ku ktorým by sa inak deti pravdepodobne tak ľahko nedostali. Vďaka týmto vsuvkám si svoje obzory môže rozšíriť aj samotný čitateľ.

Ak máte radi dobrodružstvo, vďaka tomuto príbehu si ho bohato užijete. Okrem toho, že sa na stránkach knihy stále niečo deje, opantá vás aj zvedavosť či napätie. Po celý čas som si kládla otázku, ako sa to napokon s Alfrédom celé skončí, fandila som mu, aby si našiel miesto vo svete, kde sa bude konečne cítiť šťastne a spokojne. Ako každé dieťa túži po pozornosti či zmysluplnom a hravom detstve, a práve to nachádza pri Amande a jej dvoch zvieracích pomocníkoch.

Autorka autenticky zachytáva vnútorný svet detí, ich sny, túžby, ale aj obavy a pocity strachu. Do popredia dáva riešenie ťažších a emocionálne náročnejších tém, no približuje ich veľmi citlivo a zrozumiteľne aj pre malého čitateľa.

Kniha Zabudnuté deti je oficiálne odporúčaná pre čitateľov od 8 rokov. Ak máte chuť na niečo svižné, neobyčajné, oddychové či emotívne, nehanbite sa siahnuť po tomto príbehu bez ohľadu na vek. Jeho presah je markantný, námet pútavý a magická atmosféra z neho priam sála. Ukáže vám dôležitosť a silu priateľstva, spolupatričnosti, podpory či lásky, ktoré si nás môžu nájsť aj vtedy, keď už strácame nádej. Ja som si knihu užila a zaradila ju do svojho pomyselného rebríčka príjemných prekvapení.