VYDAVATEĽSTVO: Venupress
ROK VYDANIA: 2023
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 312
VÄZBA: pevná
„Pamätaj, veci sú len také divné, akými ich spravíš ty.“
(str. 188)
O knihe
Ester je tichá a svedomitá sieťová inžinierka v IT firme. Stále ponorená do práce, bez túžby byť stredobodom pozornosti, si zo všetkého najradšej užíva ticho vo svojej malej garsónke a čas strávený so svojimi milovanými sestrami.
Do jej pokojného sveta zasiahne životaschopný praktikant Šimon, ktorý prichádza do firmy stážovať. Keďže si len málokedy odpustí trefnú poznámku a svoj názor považuje za najsprávnejší, zo začiatku to medzi ním a Ester poriadne škrípe. Obaja sa však musia zmieriť s tým, že ich čaká niekoľko týždňov nútenej spolupráce, a preto sa napokon rozhodnú zakopať vojnovú sekeru.
Ich svety sa čoraz viac prepájajú a oni si k sebe pomaly nachádzajú cestu. Dokážu zvíťaziť nad predsudkami spoločnosti a zdolať aj ďalšie výtlky na spoločnej ceste?
„Drvivá väčšina báb na mojej škole je ako z katalógu. Človek sa ich občas až bojí dotknúť, aby z nich voľačo neodpadlo. Z Estery sála niečo, čo nie je vidno na prvý pohľad. Niečo, čo registrujem čím ďalej, tým viac. A akosi sa na to neviem prestať sústrediť.“ (str. 85)
Môj názor
Slovenskú autorku J. Levinski som zaevidovala, keď jej v roku 2022 vyšiel knižný debut Iba sekunda. Dodnes som po ňom nesiahla, a je dosť pravdepodobné, že by to rovnako dopadlo aj s jej druhou knihou Konfigurácia nás dvoch z vydavateľstva Venupress. Hoci som ju tiež postrehla, nejako ma na prvý pohľad nezaujala obálkou, ani anotáciou. Časom som však tento príbeh stále viac vídala na sociálnych sieťach, a keď som si prečítala množstvo pozitívnych ohlasov, rozhodla som sa, že mu dám šancu.
A nemohla som urobiť lepšie! Už od prvých stránok som vedela, že toto bude kniha pre mňa. Autorkin štýl písania mi veľmi sadol. Čakalo na mňa svieže, dynamické čítanie, plné úsmevných momentov a dialógov. Nadchlo ma aj pracovné prostredie IT firmy, kancelária zdieľaná s mužskými kolegami, s ktorými nie je núdza o zábavu a pretvárka v kolektíve nemá žiadne miesto. Zároveň však autorka opísala aj pekný kolegiálny vzťah dvoch žien, z ktorého vzišlo úprimné priateľstvo.
Autorka vsadila dej primárne do Košíc, ale zavedie vás aj do stovežatej Prahy. Zoznámite sa so sympatickými hlavnými hrdinami – osemnásťročným Šimonom a dvadsaťšesťročnou Ester. Spočiatku síce pôsobia ako dva protiklady, no majú toho spoločného viac, než by sa zdalo. A to i napriek vekovému rozdielu.
„Čo tam po veku. Po hlúpych číslach, ktoré sú úplne nepodstatné. Sú každodennou súčasťou Esterinho života – zhluk písmen a čísel je to, čo ju živí. Mení ich, konfiguruje, vie nimi zhodiť servery či naopak, spustiť wifi pre celé poschodie. No naše čísla nie je potrebné meniť. Konfigurácia nás dvoch je perfektná taká, aká je.“ (str. 186)
Obaja sú veľkými milovníkmi počítačových hier od výmyslu sveta. Tých je v texte spomenutých naozaj veľa. Aj keď som poznala možno maximálne tretinu z nich, vôbec ma to v príbehu nerušilo. Viackrát som sa ale zamyslela nad tým, do akej miery si autorka podstatu jednotlivých hier naštudovala, či má ona sama k tomuto druhu trávenia voľného času osobný vzťah. Často totiž využívala rôzne prirovnania, ktoré prepájali vymyslený hráčsky svet s tým skutočným.
Príbeh ponúka viacero prekvapivých zvratov a prepojení, ktoré by som na začiatku neočakávala. Neboli do textu vložené nasilu, ale vždy prišli v tom správnom momente, nesmierne ma bavili a udržiavali môj záujem až do poslednej strany. Autorka v tomto príbehu jednoducho ukázala, že život môže byť nevyspytateľný, plný náhod, ale aj osudových momentov. Je na každom z nás, v akej rovine to bude vnímať.
Z toho, čo som doteraz uviedla, by sa mohlo zdať, že kniha je typickým oddychovým čítaním. Nie je to však úplne tak. Autorka sa dotýka viacerých náročnejších a dôležitých tém – rozoberá toxické vzťahy, popisuje neľahký život s narcistom, následky vyrastania v neúplnej rodine. Dáva do kontrastu dospievanie a život v blahobyte so zabezpečeným zázemím na jednej strane, a skromnejšie finančné možnosti na strane druhej. Do príbehu vstupujú bývalé vzťahy, ale aj nespokojný rodič, ktorý chce dieťa ovládať, premietnuť si do jeho života svoje vlastné predstavy či sny a nalinajkovať mu budúcnosť.
V neposlednom rade, prostredníctvom hlavnej postavy Ester, šíri autorka povedomie o autoimunitnom ochorení sklerózy multiplex. Poukazuje na to, že ešte aj dnes má veľa ľudí o jeho podstate skreslené alebo nesprávne predstavy. V závere knihy dopĺňa túto tému o zoznam užitočných organizácií, ktoré podporujú ľudí trpiacich touto diagnózou.
Knihu Konfigurácia nás dvoch odporúčam všetkým, ktorí hľadajú láskavý, humorný príbeh, s určitým presahom. Pri čítaní sa vám neraz dvihnú kútiky úst, užijete si slowburn romantiku, no nie je vylúčené, že sa viackrát aj dojmete, či dozviete niečo, čo ste doteraz nevedeli. Napokon, úplne najvýstižnejší je opis na zadnej strane knihy – je to „príbeh, ktorý sa môže dotýkať každého jedného z nás“. Po jeho dočítaní som zaradila autorku do svojho rebríčka obľúbencov a určite siahnem niekedy ešte aj po jej prvotine.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu
Viac info o tomto titule nájdete TU.