Úspešná slovenská autorka Adriana Krištofíková predstavila v poradí už svoj 6-ty román, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Motýľ pod názvom Obete noci. V čom sa odlišuje od jej predchádzajúcich diel?

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 200
VÄZBA: pevná

„Najhoršie sú noci a nočné mory. Pripomínajú nám, že minulosť sa nedá zo života vymazať zo dňa na deň.“

Recenzia:

Dve rodiny, dva manželské páry a jedna noc, ktorá zmení životy obom. Jakub a Mirka – manželstvo, ktoré časom ochladlo a vhuplo do stereotypu. Jakub túži po úspešnej spisovateľskej kariére, kým Mirka ako skromná učiteľka vyznáva jednoduché súčasti života, ktoré ich obklopujú v každodennom živote. Eva a Jaro – manželstvo, ktoré zničila honba za úspechom a nesplácané pôžičky. Kým ambiciózna Eva zanedbáva svoju rodinu pre prácu, Jaro po pracovných nezdaroch opäť prepadáva drogám a ocitá sa na ulici. Keď sa raz v noci Jakub snaží nájsť stratenú a neprichádzajúcu múzu, jeho jediný pohľad z okna zmení od základov život celej jeho rodiny. Dokáže ich manželstvo, ktoré sa už aj tak dlhodobejšie zmieta v kríze, prekonať aj túto životnú skúšku?

„V noci sa dejú čudné veci. V noci sa ľudia milujú alebo nenávidia s väčšou intenzitou ako sa bieleho dňa. V noci nás ľahšie opantajú démoni pomsty. Noc je už skrátka taká: temná.“

Kniha Obete noci bola prvou, ktorú som od tejto slovenskej autorky prečítala a určite ma nesklamala. Príbeh je od začiatku opradený tajomnom a vtiahne vás do deja už od prvých stránok bez nejakých zbytočných omáčok. Autorka nenechala nič na náhodu a hneď v úvode pripravila pre čitateľa vcelku akčnú scénu ako odraz súčasnosti. Až následne odhaľuje spomienky jednotlivých postáv, ktoré dotvárajú celý príbeh až do úplného konca.

Ide o sondu do života dvoch manželských párov – rozprávanie 4 hlavných postáv, ktorému sú venované jednotlivé kapitoly. Postupne dochádza k odhaľovaniu všetkých skrytých tajomstiev a krívd, ktoré mali zostať navždy nevypovedané. Ukáže sa, že ani jedno z týchto manželstiev nebolo ukážkové a dokonalé tak, akoby sa možno na prvý pohľad zdalo.

Časom, keď som začala viac chápať súvislosti uvedomila som si, že hoci sú hlavné postavy len 4, je medzi nimi omnoho viac spojitostí, ako som si na začiatku myslela.

Obete noci nie je vôbec obyčajným presladeným románom, čo si myslím, že naznačuje už samotná obálka, ako aj anotácia. Určite nie je tento príbeh určený len pre ženské čitateľky. Okrem vzťahových otázok sem autorka zakomponovala aj jemné prvky krimi, čo hodnotím veľmi pozitívne. Pokiaľ autor dokáže nenúteným spôsobom skĺbiť román s krimi zápletkou, vždy je to pre mňa kvalitný čitateľský zážitok.

Musím sa však priznať, že po prvotnom zhliadnutí obálky a prečítaní prvej kapitoly som si myslela, že príbeh v sebe bude mať trošku viac napätia. Miestami som ho vnímala skôr len ako rozprávanie o živote, láske, spomienkach. Na druhej strane sa však kniha čítala veľmi ľahko a rýchlo, dej na mňa nepôsobil umelo a zdĺhavo. Ak teda hľadáte kvalitnú oddychovku, túto knihu určite odporúčam.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke.

Úryvok z knihy Obete noci: 

„Priskočím k dverám, chytím kľučku: „Nechoď! Možno sú tam už nejakí iní susedia, ktorí bývajú s nimi na chodbe! Veď ani nie sú z nášho vchodu!“

„No a čo? Eva je moja známa a jej dcéra je teraz polonahá v rukách šialenca! Čo to nevidíš?!“ trhne kľučkou a moja ruka odletí. Počujem, ako cupotá dolu schodmi. Najradšej by som sa za ňou rozbehol a nasilu ju vtiahol späť do bezpečia našich štyroch stien. Nechoď! Poďme do postele, pritúľme sa k sebe a predstierajme, že sme sa tejto noci nezobudili…

Vrátim sa k stanovišťu v obývačke. V diaľke počujem húkanie policajnej sirény, ktoré je čoraz hlasnejšie. Zbadám, že dieťa stojí na rímse samo, tupo pozerá pred seba a ľahký vetrík sa mu pohráva s dlhými svetlými vlasmi. Pozriem sa dolu, ale nevidím žiadne telo. Muž akoby sa vyparil. Možno vliezol späť do bytu alebo skočil a ušiel. Preletí mi mysľou, že sa ani nečudujem, prečo odmietajú moje rukopisy. Iste za to môžu nezrelé dedukcie a chabé myšlienky, ako je táto. Koľko ľudí so zlomenými nohami či chrbticami som už videl utekať?

Keď znova zaostrím na stenu oproti, mám lepší výhľad, pretože celý náš štvorcový dom už veselo vysvecuje a na dvore je toľko svetla ako za bieleho dňa. Cez Evino okno prelieza Mirka. Pomaly sa po rímse približuje k dieťaťu, chrbtom opretá o stenu. Keď je pri ňom, vyzlieka si bundu a prehadzuje mu ju cez plecia. Berie ho za ruku a pokyvkáva povzbudivo hlavou, takmer počujem jej chlácholivé slová. Zamieram od strachu, len opatrne! Nervy mi idú prasknúť, zo stolíka beriem prázdnu fľašu vodky a cedím dolu hrdlom posledné kvapky. Keď opäť zdvihnem zrak, zbadám v okne biele ruky, ako ich vťahujú do útrob bytu. S úľavou si vydýchnem a mám zase chuť na panáka. Na oslavu, že sa mi žena na svojej horolezeckej výprave nezabila.

Z druhej strany domu začujem, ako pod oknami našej spálne parkujú autá. 

Siréna stíchne.

Vchodové dvere plieskajú.

David vykríkne do tmy. Mamíííí!“

Viac info o tomto titule nájdete tu:

alebo