Ľudstvo hľadá nový domov medzi hviezdami, no neznáme planéty môžu skrývať oveľa viac než nádej na nový začiatok. Adrian Tchaikovsky v pokračovaní oceňovaného románu Deti času rozvíja príbeh, v ktorom sa stretnutie s mimozemským životom mení na zápas o prežitie. Je tu druhý diel Deti skazy.
Nový príbeh sa vracia k dôsledkom dávnych experimentov s teraformovaním, teda úpravou planét tak, aby na nich mohli žiť pozemské organizmy. Na svete nazvanom Nod vedci kedysi objavili mimozemský život. Ich úlohou však nebolo iba skúmať neznámy ekosystém, ale pripraviť planétu pre budúce ľudské osídlenie.
Dávne sily ožívajú
Čas medzitým vykonal svoje. Staré civilizácie zanikli, pôvodné zámery sa stratili v minulosti a následky niekdajších rozhodnutí zostali ukryté pred tými, ktorí prídu po nich. Keď sa potom medzi hviezdami objavia neúplné rádiové signály, ľudia sa vydávajú na ďalšiu výpravu. Tentoraz však necestujú sami. Spoločnosť im robia aj inteligentné pavúky, ktoré sa stali dôležitými spojencami ľudstva už v predchádzajúcom románe Deti času. Lenže signály môžu znamenať niečo celkom iné, než v čo výprava dúfa. A prebudenie dávnych síl môže mať následky, na ktoré nikto nie je pripravený.
Jednou z najzaujímavejších stránok série je autorova schopnosť predstaviť si inteligenciu, ktorá nevznikla podľa ľudského vzoru. V prvom diele zohrali zásadnú úlohu pavúky a ich postupný vývoj smerom k organizovanej spoločnosti. Tchaikovsky ukázal, že inteligencia nemusí viesť k rovnakým spôsobom komunikácie, spolupráce ani chápania sveta, aké považujeme za prirodzené.
V pokračovaní túto myšlienku rozvíja ešte ďalej. Musíte sa zrazu zamýšľať nad tým, či možno cudziu bytosť skutočne pochopiť, ak jej skúsenosti, zmysly a predstava o vlastnej existencii nemajú s ľudskými takmer nič spoločné. Práve tu sa vedecká fantastika mení na niečo viac než dobrodružstvo. Neznámy život nie je automaticky nepriateľský, no ani samotná existencia spoločného priestoru nezaručuje, že sa dve inteligencie dokážu dohodnúť.
Náročné čítanie
Deti skazy ponúkajú vesmírne dobrodružstvo, ale zároveň otvárajú otázky, ktoré presahujú hranice žánru. Čo sa stane, keď sa pokúsime pretvoriť svet podľa vlastných predstáv bez toho, aby sme rozumeli tomu, čo v ňom už existuje? A môžeme hovoriť o pokroku, ak naše rozhodnutia prinesú následky, ktoré už nedokážeme kontrolovať?
Tchaikovsky pritom pracuje s časom v mierke, ktorá dáva ľudským dejinám takmer zanedbateľný rozmer. Civilizácie vznikajú a zanikajú, zatiaľ čo ich dávne experimenty pokračujú vlastným životom. To, čo jedna generácia považuje za vedecký úspech, môže byť pre jej vzdialených nasledovníkov nevysvetliteľnou hrozbou.
Možno aj preto to nie je úplne ľahké čítanie. Nie kvôli rozsahu, táto novinka má necelých 500 strán, ale vyžaduje si to pozorného čitateľa. Niektoré pasáže sú rozvláčnejšie, dlhšie ako by sa hodilo, neraz musíte zapnúť mozgové závity naplno, aby ste chápali rôzne detaily. Faktom však je, že prvý román Deti času získal v roku 2016 cenu Arthura C. Clarka a pokračovanie Deti skazy uspelo v roku 2019 v súťaži British Science Fiction Association Award v kategórii najlepší román. Svoje kvality séria má, no nie je pre sviatočného fanúšika sci-fi.
Deti skazy pripomínajú, že vesmír nemusí byť desivý preto, že je prázdny. Oveľa znepokojivejšia je predstava, že je plný života, ktorý si ide vlastnou cestou. A človek zatiaľ ani len netuší, ako mu porozumieť.
Z anglického jazyka preložil Patrick Frank.
Milan Buno, knižný publicista
