Slovenská autorka Emily D. Beňová nie je na knižnej scéne žiadnym nováčikom. Jej najnovší román vyšiel vo vydavateľstve BESTSELER pod názvom Dotyk túžby, ktorý vás naladí na romantickú vlnu.
VYDAVATEĽSTVO: BESTSELER
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 274
VÄZBA: brožovaná
Emília Dalekorejová Beňová žije s manželom a dvoma dcérkami v malebnej dedinke na východe Slovenska. Vyštudovala obchodné SOU v Košiciach a písaniu sa venuje od svojich 13 rokov. Začínala skladaním básní, pokračovala krátkymi poviedkami a až vo veku 19 rokov napísala svoj prvý upírsky fantasy román Temní anjeli – Posolstvo. O rok na to sa zrodila druhá časť s podnázvom (Ne)priateľ z minulosti. Neskôr tretia časť Vzostup zla, po nej štvrtá Svetlo v tme, a napokon záverečná časť Oslobodená.
V rokoch 2012-2014 vydala svoju druhú fantasy tetralógiu pod názvom Dva kroky do pekla, ktorá si čitateľov získala už od prvej stránky. Tentoraz autorka stavila na anjelov a tajomstvo sveta mŕtvych. Román zaujal okolie až natoľko, že sa rozhodla vydať aj túto sériu. V roku 2015 stavila na erotiku, tentoraz s primárnym cieľom osloviť vydavateľstvo. Odpoveď bola jednoznačná a kniha V objatí gentlemana uzrela svetlo sveta 15.4.2016. Neskôr, konkrétne 30.9.2016, vyšla autorke aj druhá časť pod názvom V objatí nepriateľa, a napokon sa 22.2.2017 zrodila aj tretia časť pod názvom V objatí milenca.
Autorka sa podieľala svojou tvorbou aj na zbierkach poviedok – V zajatí vášne (2016), Muži vs. Ženy (2017) a V zajatí strachu (2017).
V roku 2017 vyšlo aj druhé vydanie fantasy románu Temní anjeli – Posolstvo vo vydavateľstve Elist, ako aj romantický príbeh Dotyk túžby vo vydavateľstve BESTSELER.
Anotácia:
Molly Blakeová je mladá a ambiciózna dáma. Pochádza z bohatej rodiny, a je navyknutá na pozornosť, prepych a slobodu. Lenže jej budúcnosť je zrazu nejasná. Nečakane jej zomiera otec a v závete jej odkáže krásny majetok. Má však jednu podmienku: peniaze zdedí, až keď sa vydá za muža vo svojom spoločenskom postavení. Molly je pobúrená a rozhodnutá vzoprieť sa pravidlám, no ako sa rozhodne naozaj? Vydá sa, alebo si vyberie život bez peňazí, ktoré tak miluje? A budú nakoniec peniaze silnejšie ako láska?
Úryvok z knihy Dotyk túžby:
„Fajn, mačička, teraz sa pekne obleč a vyjdi dverami,“ mám na jazyku, no nechcem byť hajzel, tak sa iba usmejem. Opätuje to a ja v jej očiach vidím iskierky lásky. Musím to ukončiť skôr, ako ma bude žiadať o telefónne číslo. No to sa stáva, keď si vezmem na starosť pannu. Niežeby boli mojím obľúbeným chodom, no raz za čas sú príjemným osviežením.
Ak mám byť celkom úprimný, mám radšej ženy, ktoré už vedia, čo chcú. Nemám rád reči ako: To bolí… Musíš byť taký veľký? Preboha, počkaj a daj mi vydýchnuť. Nie, toto nie je nič pre mňa. Mám rád ženy, ktoré mi pri sexe povedia: Ešte! Poriadne! Potiahni ma za vlasy! Urob mi to po stojačky! Tvrdo! Nešetri ma!
Táto moja dnešná mačička je rozkošná, no nie som si istý, či som urobil dobre, keď som ju pretiahol. Cítim problémy a otázky typu: Prečo si so mnou spal, keď o mňa nestojíš? Vtedy vždy hľadám výhovorky. Myslím, že aj dnes budem improvizovať. Nerád by som ju zranil, no urobím to, ak tej blonďavej už nie panne dôjde, že nie som ten typ, ktorý by sa rád viazal. Koľká je v poradí, ktorú som odblanil? Siedma? Bože, musím si to zapísať, aby som sa v tom nestratil. Zapíšem si aj poznámku, že bola celkom dobrá. Na môj vkus trochu ukričaná, no prežil som to.
Podám jej oblečenie a ona konečne vstane z mojej postele. Nechcem vyzerať ako špinavec, takže ju zaveziem domov. Po tej včerajšej párty som sa trochu rozbil. V hlave mi búši ako v bani a na jazyku mám sucho. Myslím, že som vypil viac whisky, no našťastie mám v chladničke niekoľko pív, takže si po návrate domov jedno otvorím a vyrovnám ním hladinu alkoholu v krvi.
„Toto je pre teba,“ povie mi a ja sa pozriem do modrých očí, ktoré ma zaujali.
Jasné, pri sexe si všímam celkom iné časti ženského tela. Napríklad, kozy… Táto ich má celkom bujné. Čo to má v ruke? Podáva mi papierik. Doriti! Toto príde vždy! Čítam to nič nehovoriace telefónne číslo a usmejem sa. Fajn, takže ďalšia z tých: Zavolaj mi, miláčik. Musím sa jej zbaviť rýchlo. Skôr ako si uvedomí, že ja nezavolám. Prečo by som to aj robil? Vždy preťahovať iba jednu? Tak to ani omylom! Čo tie ostatné? Kto sa o ne postará, keď budem len s jednou?
„Odvezieš ma domov?“ pýta sa ma a zapína si pritom blúzku.
„Jasné, mačička.“
Usmeje sa na mňa a ja viem, že je zle. Nakloní sa ku mne a pobozká ma na pery. Toto začína byť vážne. Viaže sa na mňa. Strčím si jej lístoček s narýchlo naškrabaným číslom do vrecka na rifliach a podám jej kabelku.
„Musím ťa rýchlo odviezť. Napoludnie už niečo mám.“
„Je len osem ráno.“
„Ale ja mám niečo aj na ráno. Chápeš.“
Tvári sa trochu zmätene, no nakoniec sa usmeje. Skočila mi na to. Vďakabohu za hlúpe blondínky. Sú požehnaním pre chlapov ako som ja. Otvorím jej dvere a ona nimi prejde. Stále si opakujem, že sa jej musím zbaviť čo najskôr, no čo čert nechcel, moji rodičia sa vrátili z víkendu v Miami akosi skoro a moja matka stojí teraz na chodbe, rovno predo mnou a je značne šokovaná. Toto nemala vidieť. Tento mesiac je táto kozatá blondínka už druhou babou, ktorá u mňa doma prenocovala.
„Oliver!?“
„Moira!“ vrátim mame a ona sa zamračí. Hodí očami na už nie pannu vedľa mňa a potom späť na mňa.
„Čo to má znamenať?“
„Kolegyňa z podniku. Rokovali sme.“ Postrčím blondínku po svojej ľavici a ona sa pohne.
„Dovidenia, pani Steelová,“ povie blondínka ticho.
„Nabudúce si aspoň poriadne vytiahni zips na nohaviciach,“ zavrčí matka zúrivo, no ja idem ďalej a tisnem pred sebou tú drobnú bytosť s pekným pozadím. „Oliver, o tomto sa musíme pozhovárať!“
„Až budem mať čas.“ Vytiahnem si zips a o chvíľu sme vonku. Čaká, že jej otvorím dvere na aute, no tvárim sa, že jej naivitu nevidím. Prejdem na svoju stranu a nastúpim do BMW. Otvorí si sama a sadne si vedľa mňa. Cesta k nej netrvá dlho – asi je to aj tým, že nechodím dvakrát pomaly. Po chvíli zastavujem pred jej domom a zmapujem situáciu. Musím ju odkopnúť rýchlo. Otočí sa ku mne a ja viem, na čo čaká, no neplánujem ju bozkávať.
„Ďakujem za párty. Bola skvelá.“
„To rád počujem. Mám rád vlastné párty. Môžem si tam robiť, čo chcem.“
Zasmeje sa. Bože, pôsobí tak nevinne a zamilovane. Kurnik šopa, musím zdrhnúť skôr, ako ma pozve k sebe domov. „Zavoláš?“
A je to tu. Takto sa to začína. Teraz jej musím zlomiť srdce. A ja tak veľmi nechcem. „Vieš, Karmen…“
„Kelly.“
„Si fajn a bolo mi s tebou príjemne, no už sa neuvidíme. Vieš, neklapalo by to.“
„Čože?“
Je blond, jasné, že nechápe. „Myslím, že nezavolám.“
„Prečo?“
Tá je vážne poriadne blond! „Casy…“
„Kelly,“ zopakuje trochu pobúrene a ja sa v duchu usmejem. Toto som urobil naschvál. Asi musím hovoriť priamo. Naznačovanie v jej prípade stojí za prd.
„Som sukničkár.“ Mrká na mňa a ja mám chuť vyhláskovať jej to slovo. „Šlo len o sex.“ Stále nič! „Jednorazový.“
A ona sa konečne zamračí. „Tie baby, čo tam boli so mnou, mali pravdu. Ty si vážne špinavec!“
Usmejem sa. „Od teba to znie ako kompliment. Ale bola si dobrá. Vážne. Bolo mi s tebou príjemne.“
Prask! Moje líce zaštípe. „Ty hovädo!“ prskne zlostne, v očiach slzy a vystúpi z auta.
Šlo to lepšie, ako som čakal.“