„Pre mňa to bola výnimočná kniha. Iná ako píšu horolezci a toto je na nej najzaujímavejšie. Autor je historik a hlboko sa zavŕtal do príbehov jednotlivých ľudí a pridal dobové súvislosti. Takže aj keď som mnohé tie výstupy poznal z iných kníh, tak tu som sa dozvedel veci, o ktorých som ani netušil,“ popisuje svoje dojmy z knihy špičkový horolezec Peter Hámor.
Svet pod ich nohami je príbeh, sága o horolezcoch, o vášni k horolezectvu. Zavedie nás do 30.rokov minulého storočia, kedy horolezcov vnímali ako stratené existencie, čudákov, ktorí sa nevedia usadiť, zaradiť do normálnej spoločnosti.
Kniha určite nadchne všetkých, ktorých zaujíma história a aký bol svet medzi dvomi svetovými vojnami. „Dozviete sa tiež, ako vtedy horolezci liezli na najvyššie vrcholy s minimálnym výstrojom. Aký to boli ľudia, ako ich riskovanie prežívali ich najbližší. Dozviete sa o miestach, o ktorých ste možno len počuli, či niekde čítali,“ dodáva špičkový horolezec, najúspešnejší slovenský himalájista, ktorý ako prvý Slovák stál na všetkých osemtisícovkách a stal sa 36.človek na svete, ktorému sa podarilo vyjsť všetkých 14 osemtisícoviek.
O knihe
Píšu sa tridsiate roky 20. storočia.
Zatiaľ čo medzi európskymi mocnosťami postupne rastie napätie, v ďalekých Himalájach prebieha iný druh boja. Skupiny horolezcov z Veľkej Británie, nacistického Nemecka a Spojených štátov zápasia o prvenstvo vo výstupoch na najvyššie vrchy planéty vrátane Mount Everestu, K2 a Nanga Parbatu.
Na rozdiel od technicky dobre vybavených dnešných horolezcov majú iba zopár fotografií, nedokonalé mapy, jednoduché kožené topánky a bavlnené vetrovky. Majú však aj odhodlanie a odvahu a navzdory všetkým protivenstvám prenikajú čoraz ďalej a vyššie, ako si človek vie predstaviť. Ich príbehy zakrátko upútajú pozornosť celého sveta a stávajú sa inšpiráciou pre mnohých.
Pozrite si video.
Horolezec Peter Hámor o knihe:
„Zvláštne,“ napísal Hillary, „že aj v tej výške sme boli hladní. Vytiahli sme pochúťky – mali sme sucháre so sardinkami, čerstvé datle a vypili sme litre horúceho dobre osladeného citrónového nápoja. Ako dezert som vyčaril z batoha marhuľový kompót a Tenzing ho otvoril svojím otváračom na konzervy. Preklopil konzervu, ale namiesto lahodného ovocia v šťave vypadol z konzervy kusisko ľadu. Stačilo ho však trochu zohriať v panvici na variči. Jedli sme pomaly a s pôžitkom.“
Príbeh Svet pod ich nohami je rozprávaním o rojkoch a snoch, o tvrdej drine a odhodlaní nevzdať sa za žiadnu cenu. Príbeh o zaznávaných hrdinoch a o tom, čo dokáže človek vyzbrojený odvahou, tvrdohlavosťou a skúsenosťami. Kniha Svet pod ich nohami získala ocenenie National Outdoor Book Award ako najlepšie dielo za rok 2020.
Zdroj: BUX
Prečítajte si úryvok z knihy Svet pod ich nohami:
„Svet sa nebezpečne zmenšil. Severný a južný pól boli dobyté. Bádatelia a vedci vyzbrojení chinínom, automatickými koltmi kalibru .32 a gabardénovými sakami od Abercrombieho a Fitcha si presekali cestu do vysokých hôr Novej Guiney, odkryli stratené mesto v Peru a v zbožnom obdive vytriešťali oči na Údolie desaťtisíc dymov na Aljaške. Jeden Francúz prešiel v špeciálne upravenom citroene dvetisíc míľ cez Saharskú púšť, zatiaľ čo šestnásťročný pomocník na ranči v Novom Mexiku, ktorý si pomýlil mračno netopierov so stĺpom dymu, objavil najúžasnejší jaskynný systém na Zemi. Dokonca i bývalý prezident Teddy Roosevelt, ktorý mal nadváhu a liečil si infikovanú nohu, sa v rokoch 1913 až 1914 plavil stovky míľ na kanoe vydlabanom z kmeňa po Rio da Dúvida (Rieka pochybností alebo Rooseveltova rieka) tropickým dažďovým pralesom až do odľahlých oblastí amazonskej panvy. A jedného dlhého júnového dňa v roku 1928 nespútaná dievčina z Kansasu a bývalá editorka časopisu Cosmopolitan preletela (prvýkrát len ako spolucestujúca) Atlantik v lietadle Fokker Trimotor z Newfoundlandu do Walesu. Po návrate domov Ameliu Earhartovú privítal slávnostný sprievod na Broadwayi a v Bielom dome ju osobne prijal prezident Coolidge. Aj na tom najzastrčenejšom ostrovčeku v rozľahlom, nekonečnom Pacifiku zaškrípal o breh kýl člna. Zdalo sa, že na Zemi sa už nenájde miesto, na ktoré by nevkročila ľudská noha. Okrem jedného kúta. Himaláje, ktoré sa ťahajú v dĺžke vyše tritisíc kilometrov od Hindúkušu na východe Afganistanu až po odľahlé končiny západnej Číny, sú najvyššie a najmohutnejšie hory na našej planéte. Štrnásť najvyšších štítov má vyše osemtisíc metrov a dovtedy ich človek nepokoril. Mount Everest (8 848,84 m) bol, prirodzene, najznámejší, ale K2, Annapurna a Kančendžunga pôsobili rovnako majestátne a hrozivo. Južná vertikálna stena Nanga Parbatu na okraji Kašmíru má čosi vyše tritisíc metrov – zhruba desať budov Empire State Building na sebe. Tieto vrchy, dvakrát také vysoké ako Alpy alebo Skalnaté hory, sú skutoční geografickí giganti, tieto ozrutné monštrá vymodelované zo skaly a ľadu majú vlastné poveternostné podmienky.“
Milan Buno, knižný publicista
Kniha vychádza v preklade Kataríny Juskovej.
Viac info o tomto titule nájdete tu:
