RECENZIA: Lucia Sasková – Prostitútka

Dnes by som vám prostredníctvom recenzie chcela predstaviť knihu s názvom Prostitútka. Ide v poradí o piaty román obľúbenej slovenskej autorky Lucie Saskovej, ktorá zaznamenala obrovský úspech medzi čitateľmi bestsellerom Zlatokopka

 

VYDAVATEĽSTVO: Slovenský spisovateľ
ROK VYDANIA:
2016
ŽÁNER:
Román
POČET STRÁN:
296
VÄZBA:
 pevná

Recenzia

Často sa stretávam s tým, že čitatelia porovnávajú jednotlivé diela toho istého autora. Je to hlavne v prípadoch, keď s tým predchádzajúcim zožal u čitateľov enormný úspech. A nejako prirodzene sa potom naskytne otázka, či ešte dokáže v ďalšej knihe poskytnúť niečo zaujímavé a neotrepané.

Keďže pre mňa bola kniha Prostitútka prvotinou od tejto autorky, nemám čo porovnávať (a ani to vo väčšine prípadov nerobievam :)). Musím však v úvode podotknúť, že toto bol naozaj výborne napísaný príbeh, ktorý mal spád, nenudil ma ani na jedinej strane a veľmi ma zaujímalo, ako sa to celé nakoniec skončí.

Hlavná hrdinka je v románe vykreslená ako obyčajné mladé dievča, pretĺkajúce sa životom bez väčších emocionálnych väzieb na svoje okolie. Pracuje v bare, kde je jej jedinou oporou dlhoročná kamarátka Mary. Časom však nadobudne pocit, že by chcela niečo znamenať, a nielen trpieť posmešné reči, ktorých sa jej dostáva pre výzor charakteristický jej výraznými ryšavými vlasmi. Jeden z mála, kto o ňu prejavuje skutočný a úprimný záujem je Dominik.

Jej život sa od základu zmení, keď sa nechá zlákať svojou známou z baru a presťahuje sa do krásneho, komfortného bytu. Až časom však zisťuje, že nie je všetko tak, ako si predstavovala. Postupne začína podliehať pokušeniu “najstaršieho remesla”, keďže ju začne opantávať vidina veľkého množstva peňazí za málo roboty. Keď si však časom uvedomí, že týmto svojim prístupom pomaly stráca aj to málo, čo jej zostalo, cesta naspäť do normálneho života už nie je taká jednoduchá. Všetko sa len zhorší, keď na ňu ľudia začnú na ulici ukazovať a označovať ju verejne za prostitútku. I napriek tomu, že sa zdá, že život jej ponúka stále nové možnosti začať odznova, nakoniec sa ukáže, že sa už stala súčasťou kolobehu, ktorý nedokáže (a niekedy pre svoju ľahostajnosť ani nechce) ovplyvniť.

“Nádej a beznádej sa u mňa zliali do jediného výrazu a tým bola ľahostajnosť. Bolo to tak pre mňa jednoduchšie. Prijímať každý deň taký, aký je, ma duševne oslobodzovalo.”

Myslím si, že tento krátky úryvok z knihy hovorí za všetko. Asi je pochopiteľné, že sa v človeku, ktorý sa ocitol v podobnej situácii, začnú časom biť protichodné city a pocity, ktoré sa dajú len ťažko ovládať.

 

V rámci môjho osobného hodnotenia tejto knihy som dospela k záveru, že hoci môže byť autorke vytýkaná občasná uveriteľnosť príbehu, mne je to asi aj jedno. Možno sa niekomu ťažko odhadne, čo je realita a čo už je za hranicou fikcie a našej predstavivosti. Ja som sa však počas čítania celého príbehu nad touto vecou ani raz nezamyslela. Znamená to, že pre mňa všetko bolo natoľko uveriteľné a dokonale vykreslené, že som takéto veci vôbec nepotrebovala riešiť.

V knižke Prostitútka nájde čitateľ všetko – smútok, napätie aj celkom slušnú dávku nečakaných zvratov, ktoré nútia čítať stále ďalej a ďalej. Ak by ste však podľa názvu očakávali priveľa nechutných opisov a vulgárností, nie je sa čoho obávať. Zámerom knihy určite nebola prehnaná vulgárnosť, ale vykreslenie čo najvernejšieho obrazu ktorého, a často aj smutného prostredia tohto “najstaršieho remesla”.

Odporúčanie

Túto knižku určite odporúčam čitateľom, ktorí obľubujú príbehy na kontroverznejšie témy. V tomto prípade sa vám určite stane, že nebudete schopní určiť hranicu medzi skutočnosťou a fikciou. Práve táto skutočnosť robí príbeh vskutku jedinečným.

 

 

Úryvok z knihy Prostitútka:

“Keď som sa pokúsila pohnúť, telom mi prešla tupá bolesť. Áno, tam dole. Nemala som na sebe nič a na plachte bola zaschnutá krv. Inštinktívne som zašla rukou k bolestivému miestu, no okrem opuchu som si nevšimla nič nezvyčajné. Hodila som na seba župan a obzerala sa po kabelke s úmyslom nájsť mobil. Namiesto neho som však našla niekoľko použitých a dva nepoužité kondómy, fľašu whisky, pohár s podozrivou usadeninou na dne a na komode vedľa hľadanej tašky požmolené bankovky. Veľa bankoviek. Asi toľko koľko mi za mesiac príde na účet z baru. Nedokázala som sa ich ani dotknúť. Ležali tam ešte niekoľko dní, kým som sa zmierila s tým, že som ich zarobila a sú moje.”    

Podeľte sa zo mnou o vás názor :)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.