Mária Blšáková & Jozef Blšák – Za dverami číha život

Príbeh napísaný životom. Existujú situácie, na ktoré nás nikto nepripraví. Môžeme sa brániť, môžeme si v mysli napísať tie najrôznorodejšie scenáre. Keď sa však ocitneme v strede skutočne dôležitej voľby, odpovedáme buď únikom, alebo zmierením sa.

VYDAVATEĽSTVO: Elist
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román / Skutočný príbeh
POČET STRÁN: 278
VÄZBA: pevná

Recenzia:

Za dverami číha život je skutočný príbeh, ktorým nám autorka odhaľuje vlastnú dušu a umožňuje nahliadnuť priamo do stredu srdca. 

Nebola na to pripravená. A predsa sa to stalo. Narodil sa jej syn. Jojko bol prvorodený. Ako veľmi sa celá rodina tešila z jeho príchodu na tento svet. Koľko plánov do neho vkladali. Spočiatku sa zdalo, že je všetko tak, ako má byť. Jojko urobil prvé krôčiky, vyslovil prvé nesmelé slabiky. Boli to len náznaky. Slabé znamenia, ktoré nemuseli byť predzvesťou blížiaceho sa odhalenia. Zdalo sa, akoby zabúdal na to, čo sa predtým tak radostne naučil. Akoby v novom pokročil a v starom stagnoval.

A potom tu boli občasné nočné záchvaty kašľa, ktoré sa zvyčajne končili v nemocnici. A Jojko plakal. Priam sa zadúšal slzami. Nechcel, aby sa ho lekári dotýkali, nechcel byť sám v tom cudzom prostredí. A tu, presne tu, sa to stalo. V hrdle mi narástla hrča, ktorá nie a nie odísť. Nemohla som ju prehltnúť, nemohla ignorovať. Bola tam a nezmizla ani počas zvyšného čítania. Videla som ten boj. Boj matky, ktorá, hoci vedela, že jej syn ošetrenie bezodkladne potrebuje, umárala sa pocitom domnelej zrady. Zrádza svojho chlapčeka, pretože ho tam necháva samého. A on sa vždy po návrate domov tak ťažko otváral. Tieň pochybností narastal a rodičia museli začať akceptovať zatiaľ ešte nevyslovenú pravdu. Jojkovi čosi je. Čosi sa deje.

A tak sa pred čitateľom rozprestiera neľahká cesta matky, ktorá bola nútená absolvovať nekonečné návštevy u lekárov. Diagnózy sa menili, akoby sa lekári sami nevedeli rozhodnúť. Trvalo dlho, mučivo dlho, kým zaznelo meno tej choroby. Autizmus.

Autorka sa stáva našou sprievodkyňou. V priereze nás oboznamuje s prvými 12 rokmi Jojkovho života. Vidíme pred sebou chlapčeka a učíme sa ho spoznávať. Neraz som si želala, aby z tej knihy vyskočili. Všetkých protagonistov som túžila spoznať osobne. Toľko som im chcela povedať.

Jojko sa nenápadne mení. Učí sa nové slová. Zvyká si na novonarodeného brata. Počúva piesne a zapamätáva si ich text. Pozná reklamy z televízie a slogany potom využíva pri návšteve v obchode, keď ho niečo zaujme. Chodí na návštevy k tete Monike, ktorá má na jeho krehkú osobnosť blahodárny vplyv. Stáva sa z neho škôlkar a získava si priateľov. Začleňuje sa v škole, kde si obľúbi učiteľku, ktorú nikto iný nemá rád. Jeho náklonnosť je natoľko silná, že za ňou uteká do susednej učebne, keď sa venuje inej triede. Je neposedný a občas aj drzý. Ale tak neuveriteľne jedinečný, tak neopísateľne výnimočný. Rád hráva Človeče, nehnevaj sa, ale nie pre samotnú hru. Páči sa mu, keď mama prehrá. Nepýta sa, prečo je iný. Nesťažuje si. Len žije. Najlepšie ako vie, najstatočnejšie ako sa len dá.

 

Čo vám táto kniha dá?

Vždy som sa nazdávala, že sa všetko dá opísať slovami. Stačí len zvoliť správnu kombináciu písmen a logicky pospájať vety. No priznám sa, že po prečítaní tejto knihy vo mne zostalo ticho. Len som v pokore sklonila hlavu a v duchu si pripísala ďalšie mená na zoznam mojich hrdinov. Čo mám hodnotiť? Či sa mi kniha páčila? Nie, nepáčila. Ona si ma podmanila, urobila zo mňa svojho nasledovateľa. Či vo mne vyvolala emócie? Ach, ani by som nevedela spočítať, koľko emócií sa vo mne prestriedalo.

Je to príbeh o sile rodičovskej lásky, ktorá by neváhala obetovať čokoľvek pre šťastie dieťaťa. O túžbe a snení, čo by bolo, keby, ale aj o zmierení sa. O vyrovnaní sa so životom a nájdení lieku na bolesť.

Mária Blšáková sa nebála podeliť s čitateľmi o kus svojho života. Napriek tomu, že kniha obsahuje len málo priamej reči, číta sa so zatajeným dychom, so stisnutým srdcom a s úsmevom cez slzy. Opäť potvrdila, že i vážnu tému dokáže podať s nadhľadom a pre ňu tak typickým zmyslom pre humor. Ona je totiž skutočná spisovateľka. Jedna z mála.

 

Odporúčanie

Knihu Za dverami číha život odporúčam matkám i nematkám, otcom i neotcom. Deťom i starcom. Každému, kto je ochotný počúvať. Toto totiž nie je kniha pre každého. Toto je život. A ten je nie vždy ľahké brať taký, aký je. Príbeh nás vyzýva na boj proti predsudkom, vzbudzuje túžbu po zmene.

Želám si a zároveň neželám, aby bolo viac takýchto kníh. Želám si a zároveň neželám, aby bolo viac takýchto Jojkov.

 

 

Úryvok z knihy Za dverami číha život: 

„Kebyže mám moc niečo zmeniť, určite by to bol spôsob, akým ľudia myslia. Bolo by super, keby sme namiesto hádok a pretvárok vedeli nájsť kompromis. Svetu by pomohlo, keby si ľudia vážili jeden druhého, nesnažili sa iným vnucovať svoj názor, rešpektovali sa a vedeli si vypočuť aj inú verziu pravdy. Nemali by sme ničiť prírodné zdroje, ktoré sú pre nás životne dôležité. Ľudia by si mali viac vážiť planétu. Namiesto neustálych predsudkov by sme sa mali spojiť a vymyslieť, ako zlepšiť tento svet. Povedať si, ako chceme pomôcť tejto planéte a akým smerom sa reálne posunieme my.”

Recenziu napísala:
Michaela Mihoková

(Navštívené 234-krát, 1 návštev dnes)

A aký je váš názor? Podeľte sa so mnou ;)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.