Matt Logelin – Dva bozky pre Maddy

Máte radi skutočné príbehy, ktoré vo vás niečo zanechajú a nepreletia vašou hlavou len tak mimovoľne? Ak ste na túto otázku odpovedali kladne, kniha s názvom Dva bozky pre Maddy vás s istotou zaujme.

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Román / Skutočný príbeh
ORIGINÁLNY NÁZOV: Two Kisses for Maddy
POČET STRÁN: 300
VÄZBA: pevná

Recenzia 

Priznám sa, že túto knihu som si už chcela prečítať nejaký ten čas a určite neľutujem, že som sa ku nej napokon dostala. Už z anotácie je čitateľovi zrejmé, že tento príbeh bude naozaj emotívny a smutný zároveň. Túto skutočnosť ešte umocňuje fakt, že ide o skutočný príbeh, čiže sa vám môže stať, že pri jeho čítaní budete mať miestami až zimomriavky. 

Dva bozky pre Maddy je silnou osobnou spoveďou Matta Logelina, manžela a otca, ktorý len dvadsaťsedem hodín po pôrode vytúženej dcérky prichádza o svoju milovanú manželku Liz. Táto kniha v sebe zachytáva jeho výpoveď, v ktorej sa s čitateľmi delí o krásne, ale aj trpké momenty života.

“Nie som spisovateľ. Teda, aspoň donedávna som si to o sebe myslel. Vo svojich rukách však držíte knihu, ktorú som napísal ja sám. Kiežby som ju nikdy nemal dôvod napísať. 25. marca 2008 ráno bol môj život lepší, ako som si vôbec vedel predstaviť; zakrátko sa všetko od základov zmenilo.”

Autor nás zo začiatku oboznamuje s okamihmi, ktoré s Liz prežili – od zoznámenia, cez prvé rande, po svadbu a spoločné cestovateľské zážitky. A hoci ich láska fungovala dlhodobo len na diaľku a cesta k vytúženému dieťatku nebola vôbec ľahká, obaja si dali záväzok, že to zvládnu. Nakoniec to osud zariadil tak, ako by to nikto neočakával…

Matt ostáva s maličkou dcérkou Maddy sám. Po smrti manželky pociťuje beznádej a v pohľadoch blízkych vidí množstvo otáznikov. Častokrát sám vyslovuje obavy o to, či bude schopný vychovať dcéru sám a dostatočne sa o ňu postarať. Práve to, že mu málokto veril, ho hnalo vpred a sľúbil si, že sa bude snažiť byť tým najlepším otcom. Jeho emócie, ktoré prežíva sú tiež dôkazom toho, že dieťa – nový život, dokáže človeka zmeniť a prebudiť v ňom niečo, čo dovtedy nepoznal.

“Posadil som sa do hojdacieho kresla a po prvýkrát v živote som držal svoju dcéru v náručí. Moja reakcia ma prekvapila. Vo všeobecnosti nie som veľmi citovo založený človek. Keď som aj v minulosti cítil nutkanie plakať na verejnosti, tak som to, prirodzene, potlačil. S Madeline na rukách mi však slzy tiekli prúdom.”

 

Príbeh je rozdelený do 3 častí a úplne na konci knihy je pripojených ako príloha pár fotiek. Prvá časť je venovaná spoločným zážitkom a okamihu, kedy Matt o milovanú Liz prišiel. Ďalšie časti sa už vzťahujú na obdobie, kedy sa s jej smrťou snažil aspoň ako-tak vyrovnať a pohnúť sa v živote ďalej.

Musím však uviesť jednu vec, ktorá sa mne osobne v tejto knihe nepáčila. Chápem, že dielo má byť čo najviac autentické, avšak počas čítania ma rušili vulgárne slová, ktoré sa v príbehu vyskytovali na viacerých miestach. Jednoducho mi to do kontextu nezapadalo. A hoci išlo o príbeh, ktorý je rozprávaný naozaj plynulo a číta sa veľmi dobre, nejde o typ knihy, od ktorej by som sa nevedela odtrhnúť. Pozitívne však hodnotím krátke zamyslenia, ktoré sa vyskytujú na začiatku každej kapitoly.

Kniha Dva bozky pre Maddy je dôkazom toho, ako sa môžu naše plány a navonok šťastný život v jedinom okamihu zmeniť na nočnú moru. Pre mňa bol tento príbeh jedinečný v tom, že nič podobné som doteraz ešte nečítala. Zároveň je obdivuhodné, s akým citom dokázal autor napísať dielo, v ktorom pri opise svojich pocitov zachádzal mnohokrát naozaj do detailov.

 

Odporúčanie

Túto knižku určite odporúčam milovníkom skutočných príbehov. Presvedčí vás o tom, že aj po ťažkej strate blízkej osoby sa vždy nájde niečo, resp. niekto, pre koho sa oplatí ísť ďalej a bojovať so všetkými nastolenými vzostupmi aj pádmi. Čitateľ sa však musí pripraviť na rozsiahlejšie opisy, nakoľko je príbeh zameraný na vnútorný svet a prežívanie autora. 

 

Za poskytnutie knižky na zrecenzovanie ďakujem

 

 

Úryvok z knihy Dva bozky pre Maddy: 

“Sadol som si na spodný schod na prednej verande a zahľadel som sa na domy na kopci pred sebou. Nadýchol som sa vône kvetov grapefruitovníka z našej záhrady a v mysli som sa venoval matematickým výpočtom. Madeline sa narodila o 11:56 hod. doobeda. Liz umrela deň potom o 15:11 hod. Dvadsaťsedem hodín. V priebehu dvadsiatich siedmich hodín som zažil jediné dve veci,  ktoré sú isté pre každú ľudskú bytosť: narodenie a smrť. Bolo pre mňa zdrvujúce prekonať emócie spojené s oboma udalosťami za čosi viac ako jeden deň, tie najkrajšie zo šťastia, aj tie najhoršie zo smútku.”

(Navštívené 86-krát, 1 návštev dnes)

A aký je váš názor? Podeľte sa so mnou ;)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.