Moje najdrahšie zlatíčko – kniha, ktorá odráža následky života v tyranskom prostredí

Len nedávno vyšla skvelá novinka Moje najdrahšie zlatíčko. Dojímavý príbeh dospievajúceho dievčaťa, ktoré fyzicky a sexuálne zneužíval otec. Výnimočne vyrozprávané, hoci ide o prvotinu Gabriela Tallenta…a je nepochybné, že je naozaj talentovaný.

zdroj: bux.sk

 

Julia „Dračica“ Alvestonová žije s otcom.
štrnásť rokov a často sa túla v lesoch na severnom pobreží Kalifornie. Rada sa brodí potokmi, kúpe v prílivových jazierkach a lozí po skalných ostrovoch, kde má svoje skrýše. Je o nej známe, že bez problémov prejde desiatky kilometrov.
Ale kým jej fyzický priestor je rozsiahly, jej osobný je malý a zradný. Od matkinej smrti Julie vyrastá izolovaná od sveta v područí svojho tyranského, zato charizmatického otca Martina. Jej spoločenská existencia sa obmedzuje na základnú školu, kde odráža záujem žiakov aj učiteľov, vlastne každého, kto by mohol preniknúť do jej ulity, a na život s otcom.

Jedného dňa sa náhodou spozná so stredoškolákom Jacobom, vtipným chalanom, ktorý býva vo veľkom čistom dome a Julia je preňho ako malý zázrak. Dievča si prvý raz uvedomuje, že existuje aj iný svet a jej život s otcom nie je bezpečný ani udržateľný. Je to jej prvá skúsenosť so skutočným priateľstvom aj s láskou a začína uvažovať o úteku. Cesta k vykúpeniu si však vyžiada nesmierne veľa fyzickej aj citovej odvahy.

 

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:

 

Novinka Moje najdrahšie zlatíčko je výnimočný príbeh. Nielen svojím drsným jazykom a divokou prírodnou scenériou, ale je vyrozprávaný citlivo a originálne.
Kniha získala množstvo ocenení – stala sa bestsellerom New York Times, finalistom LA Times Book Prize, najlepšou knihou roka USA Today aj na Amazone.

 

Viac kvalitnej svetovej literatúry nájdete na
www.ODEON.sk

 

Je to brilantné a fascinujúce čítanie, v ktorom 14-ročné dievča bojuje za záchranu svojej vlastnej duše. „Slovné spojenie “majstrovsky napísaný príbeh” bolo zanesené už množstvom nánosov, ale kniha Moje najdrahšie zlatíčko je bezpochyby takýto majstrovský kúsok,“ povedal o knihe Stephen King.

zdroj: precitane.sk

Začítajte sa do knihy Moje najdrahšie zlatíčko:

Prvá kapitola

Starý dom sedel na kopci ako na zadku, odlupovala sa z neho biela farba, arkierové okná a vretenovité drevené zábradlie obrastali popínavými ružami a sumachovcom. Odnože ruží sa ťahali po latkách, postupne ich vytrhávali a teraz viseli spletené v trstine. Kamienkami vysypaný príjazd pokrývali použité nábojnice pokryté medenkou. Martin Alveston vystúpi z nákladnej dodávky, v kabíne sedí aj Dračica, ale nepozrie na ňu, prechádza po verande, na drevenej podlahe kanady duto klopocú, obrovitý chlap vo flanelovej košeli a leviskách otvorí posúvacie sklené dvere. Dračica čaká, počúva tlkot motora a po chvíli sa poberie za ním.

V obývačke jedno okno zadebnili, k rámu priskrutkovali plech a dvojcentimetrovú lepenku, na ňu pripevnili terče. Zhluk guliek je taký tesný, akoby niekto medzi ne vystrelil náboj s priemerom dva centimetre a odpálil stred, jagajú sa v zubatých dierkach ako voda na dne studne.

Na starom sporáku otecko otvára plechovku fazule, zápalku škrtne o palec, aby zapálil horák, ten zabliká, pomaly sa preberá k životu a na pozadí tmavých sekvojových stien, nenalakovaných skriniek, zamastených pascí na potkany horí oranžovým plameňom.

Zadné dvere na kuchyni nemajú zámku, len diery pre guľu so závorou, Martin ich kopnutím otvorí a vyjde na nedokončenú terasu, hranoly bez latiek oživené jašteričkami a obrastené ostružinami, cez ne prerastá praslička a mäta mäkká so svojím broskyňovým ochlpením a typickým kyslastým pachom. Martin sa rozkročmo postaví na hranoly, vezme panvicu z miesta, kam ju na vytrhnutú latku zavesil, aby ju medvedíky čistotné dočista vylízali. Kohútik otvorí zhrdzaveným vidlicovým kľúčom a do liatinovej panvice pustí vodu, odtrhne zopár prasličiek a problémové miesta vyšúcha. Vzápätí sa vráti do domu a postaví ju na horák, voda syčí a prská. Otvorí tmavú olivovozelenú chladničku, vyberie dva kusy mäsa zabalené do mäsiarskeho baliaceho papiera a z puzdra na opasku vytiahne nôž, utrie ho o stehno levisiek, každý kus napichne a po jednom hodí do panvice.

Dračica sa zadkom vyšvihne na kuchynský pult – na zrnité sekvojové dosky, na klince obkolesené otlačkami od kladiva. Spomedzi odhodených plechoviek vyberie pištoľ a natiahne ju, aby videla v komore bronz. Namieri a otočí sa, chce vedieť, ako zareaguje, no on len stojí, jednou veľkou rukou sa opiera o skrinku, unavene sa usmieva a ani sa neobzrie.

Keď mala šesť rokov, prinútil ju, aby si ako ochranu obliekla záchrannú vestu, povedal jej, aby sa nedotýkala horúcich vyhodených nábojníc, a učil ju otvárať záver na pištoli Ruger 22. Sedel za kuchynským stolom a opieral zbraň o rozložený uterák.

Starý otec na ceste z obchodu s alkoholom musel počuť výstrely, lebo prišiel, na sebe mal texasky, froté župan, kožené papuče s malými koženými strapcami, postavil sa do dverí a povedal: „Doparoma, Marty.“ Otecko sedel na stoličke pri Dračici, čítal Humov traktát Skúmanie morálnych princípov, obrátil knihu hore nohami, položil si ju na stehno, aby zachoval tvár, a požiadal ju: „Choď do svojej izby, zlatíčko.“ Dračica vŕzgavo vykročila po schodisku bez zábradlia, bez riadnych schodov, doštené stupne vyrezané zo sekvojových hrčí a schodnice zo starého dreva pre slabú údržbu praskali a krivili sa, klince sa vyťahovali, vytŕčali už tak vysoko, že by sa dali odstrihnúť, mĺkvi muži stáli pod ňou, starý otec sa díval na ňu, Martin sa bruškom ukazováka dotýkal pozlátených písmen na chrbte knihy. Aj na poschodí, keď ležala na lepenkovej posteli prikrytá armádnym ruksakom, počula, ako sa zhovárajú. Starý otec vravel: „Doparoma, Martin, takto sa predsa dievčatko nevychováva,“ a otecko hodnú chvíľu nevravel nič, ale napokon odvetil: „Daniel, sme v mojom dome, na to nezabúdaj.“

Plátky mäsa jedia takmer mlčky, vo vysokých pohároch s vodou klesá piesok na dno. Na stole medzi nimi leží kôpka kariet so žolíkom na škatuľke. Jednu stranu tváre má vykrivenú do maniackeho úškrnu a druhá mu zamračene ovísa. Keď Dračica doje, odtisne tanier a otec ju sleduje.

Na štrnásť rokov je vysoká, stavaná ako žriebätko s dlhými nohami i rukami, širokými, ale štíhlymi bokmi a plecami, s dlhým a žilovitým krkom. Najpôvabnejšie sú jej modré oči, tvarom pripomínajú mandle, v tvári je trošičku chudá, má široké, vyčnievajúce lícne kosti a vykrivené zubaté ústa – nepekná tvár, vie, a navyše nezvyčajná. Vlasy husté a plavé, pramene vybielené od slnka. Pokožku posiatu medenými pehami. Po dlaniach, pod pazuchami a pod stehnami sa jej plazia zväzky modrých žíl.

Martin povie: „Prines slovníček, zlatíčko.“

Z ruksaku vytiahne modrý zošit a otvorí ho na strane, kde má slovíčka z tohto týždňa na precvičovanie, starostlivo si ich z tabule odpísala. Otec si položí ruku na zošit, po stole si ho pritiahne k sebe. Začne čítať slovíčka: „frapantný“ a pozrie na ňu. „Penalizovať.“ Takto prejde celý zoznam. Napokon povie: „Tu je to. Číslo jeden. „Medzera rád pracoval s deťmi.“ Zošit otočí naopak a posunie ho k nej.

Milan Buno, literárny publicista

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:

Značky:, ,

Podeľte sa zo mnou o vás názor :)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.