Delphine de Vigan v románe Deti, náš poklad zachytáva obraz súčasnej digitálnej doby, v ktorej ľudia žijú len preto, aby boli na očiach. Odkrýva v ňom zarážajúci pohľad na svet, kde sa všetko vrátane rodinného šťastia vystavuje na obdiv a predáva na sociálnych sieťach.

„Bola tu túžba byť na očiach, byť slávny, obdivovaný. A presvedčenie, že to môžu dosiahnuť všetci, ktokoľvek. A netreba ani nič vyrábať, vytvoriť, vymyslieť, nejako si zaslúžiť tých svojich „pätnásť minút slávy“. Stačilo sa ukazovať a byť v zábere kamery alebo pred objektívom fotoaparátu.“

Hlavná postava Mélanie vyrastala pred televíznou obrazovkou zhypnotizovaná obľúbenými reality šou. V živote má jediný cieľ ‒ stať sa slávnou. Vzorná manželka a matka Mélanie býva v luxusnom obytnom komplexe na predmestí Paríža a venuje sa len svojmu youtubovému kanálu. Uverejňuje na ňom videá z každodenného života svojich detí, osemročného Sama a šesťročnej Kim.

Koncept podnikavej matky žne úspech, sledujú ich milióny odberateľov. Ponuky na spoluprácu sa hrnú a deti sa tak niekoľkokrát do týždňa postavia pred kameru v značkovom oblečení, aby pred zrakmi divákov rozbalili ďalšiu hračku alebo ochutnali všetky dostupné príchute zmrzliny. Jedného dňa sa však kamera nezapne. Malá Kim je nezvestná a žiadna z možných hypotéz jej zmiznutia sa nedá vylúčiť.

Deti, náš poklad je strhujúce čítanie o dobe, v ktorej žijeme a ktorú si možno úplne neuvedomujeme. Aké má riziká, aké nebezpečenstvá na nás číhajú, ako jej postupne podliehame.
Mimoriadne zaujímavý je fenomén sharentingu, ktorý je založený na zdieľaní fotografií a informácií rodičmi o svojich deťoch na sociálnych sieťach (share + parenting, sharenting).

Veľmi aktuálny príbeh, miestami bolestivý, nastavuje nám nemilosrdne zrkadlo a to celé štýlom, ako to vie len de Vigan. Trafila klinec po hlavičke. Krásne ukazuje, ako môže byť digitálny svet dobrým sluhom, no ešte rýchlejšie a ľahšie naším pánom. Zlým pánom.

O autorke

Delphine de Vigan je obľúbená francúzska spisovateľka, nositeľka cien Renaudot a Goncourt des Lycéens a uznávaná režisérka. Svoj prvý, čiastočne autobiografický román Jours sans faim (Dni bez hladu) o dievčati, ktoré bojuje s anorexiou, vydala v roku 2001 pod pseudonymom. Jej diela sa preložili do mnohých jazykov. V edícii Odeon, ktorá patrí pod vydavateľstvo Ikar, vyšli romány Spojenia (2018), Slová vďaky (2019) a Noc nič nezadrží (2022). Román Dʼaprès une histoire vraie (Podľa skutočného príbehu, 2015) sfilmoval režisér Roman Polanski.

Milan Buno, knižný publicista
Zdroj titulnej fotografie: skveleknihy.sk

Kniha vychádza v preklade Andrey Černákovej.

Viac info o tomto titule nájdete tu: