Ahojte! Dnes by som sa chcela s vami podeliť o môj názor k často diskutovanej téme klasická kniha vs. čítačka. Je mi jasné, že táto problematika nie je medzi nami – čitateľmi žiadnou novinkou. Avšak povedala som si, že sa nemôže nič hrozné stať, ak svoj skromný názor vyjadrím pár písmenkami aj ja.

Predpokladám, že sa nebudem mýliť, ak napíšem, že ešte aj v dnešnej modernej dobe je medzi nami viac priaznivcov klasických papierových kníh, na ktoré nedáme dopustiť. Veď to určite dobre poznáte. Väčšina knihomoľov obľubuje vychutnávanie si príbehov pri dobrej káve alebo čaji. Ku pravej knižnej pohode si jednoducho nedokážu predstaviť, žeby nemuseli klasicky otáčať stránku za stránkou a ich aktivita by sa obmedzila len na „bezduché“ stláčanie tlačidla na čítačke, resp. ťukanie po obrazovke.

Ako som na tom ja?

Priznám sa, že keď sa na náš trh dostali elektronické čítačky spolu s elektronickými knihami, dala som si naozaj silný záväzok, že toto ja nikdy využívať nebudem. Nedokázala som si vôbec predstaviť, že odrazu zmizne tá skvelá povestná vôňa novej knihy, ktorú od detstva milujem. Veď práve kvôli nej sa len tak niekedy idem poprechádzať do kníhkupectva. Bola som skalopevne presvedčená, že také niečo ja naozaj nepotrebujem. Predsa len som mala stále dostatok kníh na čítanie a aj tak som nestíhala.

V prípadoch, kedy som cestovala vlakom, som nemala najmenší problém zobrať si svoju rozčítanú knihu do tašky a ponosiť ju po polke Slovenska. Samozrejme, často sa mi stávalo, že som sa k jej reálnemu čítaniu ani nedostala. Tento fakt mi však absolútne neprekážal. Stačil mi pocit, že niečo pri sebe mám v zálohe, a keď ma prepadne chuť na čítanie, nič mi nebráni v tom, aby som sa do knihy pustila.

Keď som sa tak v rámci týchto mojich ciest občas mimovoľne popozerala okolo seba, uvedomila som si, že doba sa naozaj zmenila. Ak niekto v dopravnom prostriedku počas cesty vytiahne z tašky knihu je to naozaj rarita, keďže 2/3 cestujúcich sa zabávajú radšej s mobilom, tabletom, prípadne notebookom.

Taktiež som veľkým fanúšikom knižníc, kam chodievam pravidelne, odkedy som začala pracovať a rozhodla sa, že sa zaregistrujem. Knihomoli pochopia, že človek prežíva naozaj nevýslovnú vnútornú (niekedy aj viditeľnú vonkajšiu) radosť, keď zbadá na poličke knihu, ktorá ho zaujme, resp. po nej už dávno túžil a čakal už len na ten okamih, kedy si ju konečne prečíta. Ale toto je už zase kapitola sama o sebe. Naozaj som rada, že knižnice ešte nevymreli a dúfam, že tomu tak ešte bude naozaj veľmi dlho.

Nikdy nehovor nikdy

Pred nejakým časom som sa nechala napokon aj ja zlákať čarom elektronických kníh a kúpila si svoju prvú čítačku. Povedala som si, že to najskôr skúsim s úplne základným modelom, a takto s odstupom času musím naozaj povedať, že je to dobrá vec. Využívam ju však väčšinou len ako akúsi zálohu. Nikdy mi nenahradí ten pocit, keď držím v rukách klasickú papierovú knihu. Tá ostala u mňa využívaná v oveľa väčšom rozsahu a neplánujem to zmeniť.

Na čítačke sa mi však páči, že dokáže v sebe „pohltiť“ veľa príbehov. Bohužiaľ, toho miesta na klasické knihy zatiaľ nemám až tak veľa, tak som to vyriešila nateraz aspoň takýmto spôsobom. Ostala mi však jedna úchylka, ktorej sa asi nikdy nezbavím. Vždy keď mám pri sebe čítačku, beriem si do tašky aj jednu papierovú knihu. Neviem toto svoje počínanie vysvetliť, ale proste mám lepší pocit. Má to niekto podobne? 🙂

Účelom tohto článku však určite nie je snaha dehonestovať elektronické knihy. Chcela som sa s vami len podeliť o moju skúsenosť, resp. názor. Možno niekomu pomôže v situácii, kedy sa práve rozhoduje, či tomu šancu dať alebo nie. Ja môžem za seba povedať asi len toľko, že sa v mojom prípade potvrdilo staré známe – nikdy nehovor nikdy.

Takže, nech už ste zástancom ktorejkoľvek možnosti, ostáva už len čítať, čítať a čítať. 😉