RECENZIA: Amy Lloyd – Nevinná žena

VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Innocent Wife
ROK VYDANIA: 2018
ŽÁNER: Psychologický román
POČET STRÁN: 336
VÄZBA: pevná s prebalom

 

“Verila si mu, tak prečo si taká vydesená?”

 

O knihe:

Pred 20 rokmi bol, vtedy 18-ročný, Dennis Danson umiestnený do väznice Altoona pre brutálnu vraždu mladého dievčaťa a odsúdený na trest smrti. Jeho vykonanie sa však stále posúva a Dennis sa stáva hlavnou postavou dokumentárneho filmu, ktorý na internete okamžite vyvolá šialenstvo. Ľudia sa stretávajú na fórach, intenzívne diskutujú o jeho prípade a rozoberajú každý detail. Ale hlavne, veria v jeho nevinu.

Prípadom sa necháva uniesť aj Samantha, učiteľka z Anglicka, ktorá sa však postupne stáva všetkým úplne posadnutá. S Dennisom si začnú písať listy a robí všetko pre to, aby ho dostala von z väzenia. Dokonca sa za neho vydá. Pochopiteľne, stretáva sa s negativitou a varovaniami, no jej zaslepenosť je omnoho silnejšia. Keď sa jej napokon podarí vyhrať boj a Dennis je prepustený na slobodu, postupne zisťuje, že predsa len nie je všetko tak dokonalé, ako to v tých listoch vyzeralo. Pozná vôbec svojho manžela? Môže mu bezhranične dôverovať? A chce vôbec poznať celú pravdu?

 

“Drahý Dennis,
volám sa Samantha. Som tridsaťjedenročná učiteľka z Anglicka a verím v Tvoju nevinu. Pripadá mi čudné, že Ti píšem. Nikdy predtým som nič také neurobila, ešte som list nenapísala niekomu, s kým som sa nestretla. Viem, že ľudia Ti určite ustavične vypisujú a opakujú to isté: “Tvoj osud ma naozaj dojal,” a “neviem naň prestať myslieť,” ale Tvoje nešťastie ma skutočne dojalo a skutočne naň neviem prestať myslieť. Dennis, vonku nesmierne veľa ľudí usilovne pracuje, aby dokázali, že si nevinný. Kiežby som mohla pomôcť aj ja, ale neviem, čo mám urobiť. Ak niečo potrebuješ, hoci len maličkosť, prosím Ťa, napíš mi. Spravím všetko, čo sa bude dať.”
(str. 15)

 

Recenzia:

Kniha Nevinná žena bola jednou z tých, ktoré som nevídala na každom kroku, no aj tak ma zaujala svojou anotáciou. Priznám sa, nemala som od nej nejaké prehnané či konkrétne očakávania, avšak prišla so zaujímavým námetom, ktorý mi prišiel do určitej miery originálny a neokukaný.

Prvých niekoľko desiatok strán budete pravdepodobne (rovnako ako ja) len krútiť hlavou nad zmýšľaním a správaním hlavnej hrdinky. Posadnutosť niekým, koho vôbec nepozná? Dôvera voči niekomu, kto je odsúdený za ťažký zločin? A napokon, zanechanie pôvodného života a nečakane rýchla svadba? V tom asi logiku a racionálnosť len ťažko hľadať.

 

“Predtým než mohla zmeniť názor, si rezervovala letenky. Keď odišla, nezdalo sa, že by niekomu chýbala.”
(str. 23)

 

Ak sa vám však už hneď v úvode podarí od tohto aspoň do určitej miery odosobniť, kniha vtiahne do deja od prvej stránky. Sledujeme postupné budovanie vzťahu medzi hlavnými hrdinami a máme možnosť sa začítať do textu niekoľkých listov, ktoré to všetko vlastne naplno spustili.

Prvotnú eufóriu však u mňa vystriedalo dočasné sklamanie. Po výbornom rozbehu začal mať dej pomalší spád, preto napätie, ktoré som si od tohto príbehu sľubovala, trochu upadlo. Zachránila to však druhá polovica knihy, ktorá ponúkla viacero zaujímavých rozuzlení. Obeť totiž nebola len jedna, ale zmiznutých dievčat bolo, napokon, viac. Čo sa však s nimi stalo? Stojí za tým Dennis? Aj tieto otázky si počas čítania budete klásť.

 

 

Už zo samotnej anotácie je zrejmé, že hlavní hrdinovia sa nemôžu ani zďaleka považovať za klasický zaľúbený pár. Dennis sa (paradoxne) stáva “hviezdou”, nemá núdzu o obdivovateľov (a najmä obdivovateľky) a okolie ho nabáda, aby zo svojej slávy vyťažil maximum. Sam je len akousi bábkou, ktorá ho na tejto ceste sprevádza. A my, ako čitatelia, túto jeho cestu sledujeme.

Keďže sa do väzenia dostal ako mladý chalan a strávil tam veľa rokov, celá jeho osobnosť je, po prepustení, veľmi poznačená. Mnoho bežných vecí mu je úplne cudzích, má nezvyčajné návyky, a preto sa musí toho veľa učiť úplne od začiatku.

 

“Uvažovala nad tým, ako Dennis vyrastal, ako mu život prerušili na dvadsať rokov, keď ho zatvorili do cely smrti. Niekedy celkom zabudla, že on nie je niečo, čo sa dá pochopiť, že jeho život nepredstavuje príbeh, ktorý sa dá rozmotať, ale je to len zmätený a dopletený človek. Presne ako ona.” (str. 222)

 

Autorka vytvorila dostatočné množstvo postáv, z ktorých má v príbehu každá svoje miesto. Možno chvíľu potrvá, kým sa s nimi dokážete, pre ich zvláštne správanie, zžiť. To však nemení nič na tom, že vás vpred bude poháňať základná otázka, ktorú si pri tomto príbehu položí snáď každý: Za čím všetkým Dennis naozaj stojí?

Knihu Nevinná žena odporúčam milovníkom príbehov so zaujímavým námetom a netypickým správaním hlavných postáv. Ja osobne ju po dočítaní považujem za oddychovejšiu literatúru, hoci som si všimla, že býva zaraďovaná rôzne: buď ako triler alebo psychologický román. Ja by som sa priklonila skôr k druhej možnosti, nakoľko sonda do vnútorného prežívania postáv predčila mrazivé napätie, na ktoré som pri trileroch vo všeobecnosti zvyknutá.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem

 


Úryvok z knihy Nevinná žena: 

“Väzni sa šuchtali do miestnosti, členky a zápästia v putách, ako je ich v listoch Dennis opísal. Sam na chrbát naskočila husia koža, mala pocit, akoby žalúdok od nej pomaly plával preč. Blyslo jej hlavou, že utečie, obzrela sa na ťažké kovové dvere, ktorými vošla: zamknuté. Uvedomila si, že je v pasci, a jediný spôsob, ako sa z nej dostať, je prežiť v nej. Čoskoro bude po tom, ubezpečovala sa, keď chlapi ako husi vchádzali do návštevného priestoru.
Vtom ho zbadala. Vyzeral inak ako ostatní, akýsi mäkší. Všimla si, že pribral, čo spôsobilo, že sa na okamih cítila lepšie, kým neotočil hlavu a neuvidela ho z profilu, jeho črty a lícne kosti. Mal okuliare s falošným zlatým rámom, sklá sfarbené do hneda, takže mu nevidela do očí, lebo sa od nich odrážalo svetlo. Len čo ju zbadal, usmial sa, nedôstojne zamávala uvoľneným zápästím a hneď to oľutovala.

Ruky si vopchala medzi kolená. Zápästia mal spútané a pohyboval sa len drobnými krokmi, ako keby kráčal potme. Pri okne zastal a pokrčil plecami.
“Ponižujúce,” šepol.
“Prepáč?”
“Za čo?”
“Nepočula som, čo si povedal,” odvetila Sam a z tváre si odhrnula vlasy.
“Povedal som, že je to ponižujúce,” zopakoval, sadol si a reťaze zahrkotali o stôl pred ním. “Som v reťaziach ako zúrivý pes.”
“Ach. Nie, nehovor tak. Neverím, že je to skutočne…”
“Viem.”
Sedeli mlčky.
“Čudné, však?” opáčila Sam.
“Čo?”
“Toto.”
“Áno.”
Pozrela naňho a pripadal jej ako cudzí človek. Oblial ju chlad a cítila sa, ako odhalená, chcela sa zvrtnúť a odísť. No tej pocit prešiel a v hlave jej len zvonilo, akoby dostala facku. Usmial sa, aj ona sa usmiala, ale zakryla si ústa a odkašľala si.
“Prepáč, rande nemávam často,” priznal sa.
Sam sa vďačne usmiala. “Veď ani ja.”
“Kedy si priletela?”
“Včera,” odvetila a spomenula si na prvý nádych floridského vzduchu, keď vychádzala z letiska, na okamih, keď sa všetko stávalo až priveľmi skutočným.
“Mala si dobrý let?”
“Celkom dobrý. Po celý čas nás kŕmili, zrejme aby sme sa nenudili.”
“Ako tu.”
Všetko sa pominulo. Všetka milota z listov. Sam za to vinila seba.
“Kedy sa stretneš s Carrie?” spýtal sa.
“Zajtra,” odvetila a spomenula si, ako nástojčivo ju filmárka presviedčala, aby sa pridala k štábu, kým budú nakrúcať nový diel. Nechcela mať pocit, že prekáža, ale keď do nej Carrie vŕtala a pýtala sa, ako inak chce tráviť voľný čas, nedokázala odmietnuť.
“Obľúbiš si ju.”
Sam pocítila pichnutie žiarlivosti a vedela, že je plná citu, že ho stále ľúbi. “Je naozaj úžasná.” Pery pretiahla do úsmevu, no neodhalila zuby, zrejme ich má primalé alebo pery priveľké.
“Veru je. Vieš, nemávam veľa návštev. Carrie sa snaží, ale býva hrozne ďaleko a…” Dennis nechal medzi nimi vo vzduchu visieť nedokončenú vetu, a tak chvíľu sedeli mlčky, kým Sam nepocítila, že sa jej z úst derú slová.
“Vieš, je to moja chyba, som plachá a myseľ sa mi úplne vyprázdnila, neviem, o čom sa mám rozprávať, lebo všetko sa mi zdá nepodstatné. Cítim sa ako úplný idiot. Je tu tak horúco, mám pásmovú chorobu, ty nie si na vine, to len ja, prepáč.”
Dennis pozrel na ňu, tvár ochabnutá, prekvapená. “Nie si idiot,” povedal. “A vieš čo? Ľúbim Ťa.”
Akoby sa v nej čosi zlomilo.
“Aj ja Ťa ľúbim.” (str. 29)

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:

alebo

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, pretože tam sa cítim skutočne sama sebou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.