RECENZIA: Barbora Bernátová – Dievča v hmle

VYDAVATEĽSTVO: Marenčin PT
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Krimi / Triler
POČET STRÁN: 304
VÄZBA: pevná s prebalom

 

„Do kúpeľne spod dverí prefukoval decembrový vietor. So slzami v očiach a hlbokými vzlykmi si ľahla na suché miesto, dieťa pritisla k prsiam a obidvoch prikryla zakrvavenými uterákmi. S bolesťami, akoby pôrod nebol skončil, sa pretočila na druhú stranu, aby ochránila dievčatko pred studeným prievanom. Zadriemala.“
(str. 7)

 

O knihe

V odľahlej chatovej oblasti blízko Košíc a Trebišova sa nájde mŕtvola mladej ženy v katastrofálnom stave. Ako sa následne zistí, obeť bola brutálne dobitá, znásilnená a uškrtená. Na miesto činu je privolaný kapitán Dávid Meizner spolu so svojou kolegyňou Emou. Kým sprvu ich vyšetrovanie zavedie do malej podtatranskej dedinky, kde sa žena narodila, zistí sa, že pred rokmi sa istý čas zdržiavala v Bratislave.

Prečo sa napokon rozhodla vrátiť na východ Slovenska? A kto mohol mať dôvod na to, aby ju takto doriadil? Celý vyšetrovací tím si postupne uvedomuje, že odpovede na dôležité otázky, ktoré je potrebné zodpovedať k dolapeniu páchateľa, nájdu predovšetkým v jej neľahkej minulosti.

 

„Sedela potichu, aby nevyplašila ryby, ktoré k nej pomaly plávali. Zasmiala sa zakaždým, keď sa jej nejaká z nich obtrela o chodidlo alebo sala malíček mysliac si, že je to niečo na jedenie. Bola by tam ostala sedieť po zvyšok dňa, ale niečo ju ťahalo do lesa. Prekročila padnutý kameň, kopla do jedného zo žaluďov, ktoré ležali na zemi a pokračovala hlbšie, až kým jej za chrbtom nezanikli všetky zvuky.“ (str. 101)

 

Môj názor

Slovenská autorka Barbora Bernátová sa na knižnej scéne objavila len nedávno, a už stihla svojím debutom Dievča v hmle potešiť srdce nejedného milovníka krimitrilerov. Keďže zo všetkých strán na mňa už nejaký čas vyskakovali samé pozitívne recenzie, bola som veľmi zvedavá na tento nový slovenský knižný počin v rámci môjho obľúbeného žánru. A hneď takto v úvode musím povedať, že kniha je vynikajúca a debut sa autorke skutočne vydaril.

Obálka zaujme nielen svojím farebným prevedením, ale aj tajomnom, ktoré z nej vyžaruje. Za trošku nešťastné však považujem jednoznačné označenie knihy za „triler“, nakoľko už podľa anotácie je zrejmé, že ide primárne o detektívku, kde sa prípadne miestami stretnete s prvkami trileru. Ak by ste teda niekedy hľadali kvalitne vystavaný krimitriler, nenechajte sa odradiť touto zavádzajúcou „nálepkou“.

Zo začiatku som mala mierne obavy z toho, že sa kniha bude čítať pomalšie z hľadiska širšieho zalomenia textu, ktorý je roztiahnutý takmer na celú stranu. Príbeh je však od samotného úvodu natoľko pútavý, že som na túto netradičnú úpravu okamžite zabudla.

Autorka sa nezdržiava zbytočnými či zdĺhavými opismi prostredia, no napriek tomu si ho viete veľmi dobre predstaviť a nechať sa unášať príbehom. Nenájdete tu ani žiadne hluché miesta, dej je od prvých stránok strhujúci, drsný, miestami brutálny až nechutný. Napätá atmosféra sa dá krájať, autorka ostala verná domácemu prostrediu a dej zasadila prevažne na východ Slovenska.

Nebýva to pravidlom, avšak v tomto prípade sa autorke podarilo vytvoriť hlavnú vyšetrovateľskú dvojicu, ktorá mi bola nesmierne sympatická. Kapitán Dávid Meizner sa od prvých stránok prezentuje ako svojrázna postava, ktorá je väčšinu života zachmúrená, len ťažko odoláva ženám či alkoholu, žije si po svojom, bez ohľadu na mienku okolia. Buď ho teda budete nenávidieť, alebo sa ho rozhodnete vnímať takého, aký je. A ktovie, možno časom si ho obľúbite rovnako, ako sa to stalo mne. Naproti tomu, jeho parťáčka Ema predstavuje úplný kontrast. Hoci sa o nej nedozviete príliš veľa, čo ma aj trochu mrzelo, z jej správania cítiť, že je veselá či rozvážnejšia, a tak sa jej darilo v niektorých situáciách udržať Dávida aspoň trochu na uzde.

 

„Nemyslite si o mne, že som nejaký alkoholik alebo Casanova, ktorý od večera do rána vymetá bary a lanári nevinné devy do postele.
Nie, nie som ako každá druhá knižná postava.
Som detektív.“
(str. 9)

 

Vyšetrovanie prebieha pútavo, plynule a nenútene. Autorkin zámer je viac-menej jasný. Nedovoliť čitateľovi odhaliť páchateľa, kým sa nedostane až na koniec. A tak do deja zakomponovala množstvo postáv, pričom hádže jednotlivé návnady natoľko dôveryhodne, že v závere som už podozrievala snáď naozaj každého, kto sa z akéhokoľvek dôvodu dostal v minulosti do styku s obeťou.

 

 

V knihe sa zároveň stretnete s vážnou témou psychického týrania či sexuálneho zneužívania, ktorá je tu podávaná reálne a bez akýchkoľvek príkras. Priam mrazivým osviežením deja sú občasné úryvky z denníka obete, pri čítaní ktorých som často cítila veľký smútok nad jej nepriaznivým životným osudom.

Knihu Dievča v hmle odporúčam milovníkom napínavých a do detailov premyslených krimitrilerov, ktoré sa vyznačujú úžasnou dynamikou deja od prvej po poslednú stránku. Autorka zachovala rovnováhu medzi vyšetrovaním a osobným životom hlavných hrdinov, a napokon vás prekvapí aj jemnou romantickou dejovou linkou, ktorá však príbehu vôbec neublížila. Týmto dielom nastavila latku skutočne vysoko a ja sa už teraz teším na ďalší detektívny prípad Dávida a Emy, na ktorom už autorka usilovne pracuje.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke.
Jej tvorbu môžete sledovať na Instagrame.

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:
alebo

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, ktoré je mojím druhým domovom.

1 thought on “RECENZIA: Barbora Bernátová – Dievča v hmle

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *