RECENZIA: Dada S. Brezovská – Vzkriesené nádeje

VYDAVATEĽSTVO: Ikar
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 272
VÄZBA: pevná

 

„Túžba po pomste vyplnila prázdne miesto v duši a dala jej životu nový zmysel…“

 

O knihe

Pavla, v minulosti aktívna žena plná životného elánu, sa dostala do spoločenskej izolácie. Vo veku 59 rokov rekapituluje svoj doterajší život. Okolie ju vníma ako nesympatickú a nedôveryhodnú osobu, preto má pocit, že prestala mať s ľuďmi čokoľvek spoločné. Starostlivosť o chorú matku ju pripravila o vlastný súkromný život.

Po smrti rodičov ostala sama, vzťah s bratom úplne ochladol a jediným svetlým bodom v jej živote ostala jej neter, právnička Broňa, ktorá ju chodí z času na čas navštíviť. Aj tá to však nemá v živote na ružiach ustlané. Po veľkom sklamaní zanevrela na chlapov a rozhodla sa „bojovať“ za práva žien za každých okolností.

Pavla sa snaží svoju izoláciu od okolitého sveta kompenzovať pozorovaním susedov. Tu zisťuje, že nie je jediná, čo musí bojovať so svojím nepriaznivým osudom. A keď sa napokon stane svedkom viacerých ľudských nezhôd, pochopí, že nič nie je také ideálne, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Zdroj: Pexels
Môj názor

Slovenská autorka Dada S. Brezovská sa zapísala do povedomia čitateľov svojou knižnou prvotinou publikovanou v roku 2014 pod názvom Rozlúčka s (ne)slobodou. Jej druhý román vyšiel vo vydavateľstve Ikar pod názvom Vzkriesené nádeje.

Hneď v úvode zahrá autorka čitateľovi na citlivú strunu a treba sa pripraviť na celkom slušnú dávku sentimentu. U mňa táto je táto skutočnosť vnímaná pozitívne.

Kniha ma vtiahla do deja už od prvej stránky. Bez nejakých zbytočných opisov som sa dokázala ponoriť priamo do trpkého životného príbehu Pavly. Preto, keď som po tejto knihe siahala, prvotne som si myslela, že bude len o Pavle, ako hlavnej hrdinke, ktorej osud budem ako čitateľ netrpezlivo sledovať. Musím však povedať, že ma veľmi milo prekvapil fakt, že autorka odkrýva duše viacerých obyvateľov bytovky. Je to akoby ste čítali krátke príbehy obsiahnuté v jednotlivých kapitolách, ktoré vás určite chytia za srdce.

V žiadnom prípade však nechcem, aby to vyznelo, akoby išlo o nejaké klišoidné a sladké písmenká. Nenájdete tu nič, z čoho by ste mali pocit, že je to fiktívne, naopak, celé rozprávanie je veľmi realistické, čo napomáha tomu, aby ste sa naplno ponorili do deja. Budete prežívať nielen šťastie, ale aj utrpenie spolu s postavami.

Autorka približuje čitateľovi aj čo-to z minulosti postáv. Hodnotím to pozitívne, nakoľko mi to pomohlo pri čítaní lepšie pochopiť jednotlivé súvislosti. V niektorých prípadoch ma to zvykne mýliť, avšak tu mi to vôbec nevadilo, keďže to bolo podávané veľmi pútavo.

 

„Aj utrpenie je súčasťou života, treba ho prijať, prežiť, ale zbytočne ho v sebe nepestovať. Živí sa smútkom, nenávisťou, zatrpnutosťou a sebaľútosťou. Ak ho prestanete kŕmiť, odíde. Čo sa stalo, už sa neodstane.“

 

Musím sa priznať, že nie som príliš veľkým fanúšikom prehnaných filozofických úvah obsiahnutých v niektorých románoch, resp. knihách ako takých. Tu sa však našlo viacero pasáží, ktoré boli podané takým štýlom, že ma nepriamo donútili sa nad písmenkami aj hlbšie zamyslieť. Dokonca som sa pristihla pri tom, že som sa k niektorým myšlienkam aj opätovne vrátila.

Životné príbehy obsiahnuté v tejto knihe sú dôkazom toho, že človek si svoj osud nevyberá. Ostáva len na ňom, aby sa rozhodol, či sa mu poddá alebo sa pokúsi proti nemu zabojovať. Zároveň však potvrdzujú, že nádej zomiera posledná a pomoc môžete nájsť tam, kde by ste to možno nikdy nečakali. Jednotlivé osudy sú v tejto knihe tak dokonale poprepletané, že som mala pocit, akoby sa napĺňali niekde v mojom blízkom okolí. Vo všetkých prípadoch poukazujú viac-menej na jednu spoločnú vec – aj za mlčaním sa môže skrývať utrpenie.

Kniha Vzkriesené nádeje ukrýva v sebe smútok, beznádej, násilie, zradu, ale aj zvrátené rodinné vzťahy. Vždy ma zaujmú knihy zo života, v ktorých sa občas mihne aj kúsok napätia. Táto bola neskutočne realistická, miestami smutná, ale taký je predsa život. Raz sme hore, a niekedy zasa dolu. Dôležité je však nestratiť nádej a vždy sa snažiť vidieť aj v najmenšom náznaku zlepšenia tú pravú príležitosť.

 

 

 

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, ktoré je mojím druhým domovom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *