VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
SÉRIA: Slzy muža
ROK VYDANIA: 2016
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 288
VÄZBA: pevná
„Sila peňazí je stokrát väčšia ako sila meča, hovorí jedno staré čínske príslovie. Veľmi výstižné a ani roky rokúce neubrali na jeho platnosti.“
O knihe
Aj v tomto príbehu sa stretávame s Giuom – novinárom na voľnej nohe, Janou – šéfredaktorkou a jeho kamarátkou, ako aj Lukym – advokátom pre trestné právo. Pokojný novinársky život, ktorý Giu vedie, je jedného dňa narušený príchodom neznámeho mladého dievčaťa. To sa z ničoho nič objaví priamo u neho doma a bez okolkov sa mu zverí, že jej dobrá priateľka je nezvestná. Prosí ho, aby ju našiel.
Hoci sa Giu tvári zo začiatku naoko bez záujmu, napokon neodolá. Púšťa sa do pátrania, pri ktorom sa však stretáva s omnoho väčším nebezpečenstvom, ako na začiatku predpokladal. Ako sa to všetko napokon skončí?
„Cesta do krajiny zvanej Priateľstvo trvá niekedy krátko. Ani sa nenazdáte ako a ste tam. Inokedy na tej ceste musíte prekonať mnoho prekážok, vyškriabať sa z hlbín priepasti počiatočnej nedôvery, vyšplhať sa na hory vzájomného pochopenia a úcty jeden k druhému. Musíte sa presvedčiť, že žiadna rieka plná špiny, závisti a kalu zlomyseľnosti vám nezabráni preplávať na jej druhý breh, kde je človek, na ktorom vám záleží. Niekedy musíte o tú krajinu tvrdo bojovať a inokedy vám pomôže náhoda. Na Priateľstve, rovnako ako na ďalšej úžasnej krajine, ktorá sa volá Láska, je najkrajšie to, že neexistujú na žiadnej mape. Nikto nepozná ich súradnice. Nepomôže vám kompas ani GPS. To, že ste v tejto zázračnej krajine, zistíte veľmi ľahko. Budete to cítiť. Vaším navigačným prístrojom bude vaše srdce.“
Môj názor
Kniha Slzy anjela je v poradí štvrtým románom z pera slovenskej autorky Dariny Hamarovej, a zároveň voľným pokračovaním jej predchádzajúcej knihy Slzy muža. Tú som prečítala ešte v čase, keď som nemala založený tento blog, a preto som si už presne nepamätala, o čom príbeh bol. Vedela som však, že bol napísaný veľmi emotívne a kvalitne. Aj preto som od tohto druhého príbehu očakávala niečo podobné. Autorka ostala verná svojmu elegantnému štýlu písania, ktorý je pre mňa len ťažko zameniteľný.
Hneď v úvode je potrebné uviesť, že pokiaľ ste aj spomínaný predchádzajúci román nečítali, nemajte obavy sa pustiť do čítania druhého. Autorka totiž pamätala aj na tieto situácie a všetky podstatné skutočnosti ozrejmila aj tu. Súvislosti veľmi rýchlo pochopíte a ani knižné postavy vám nebudú úplne cudzie.
Už od prvých stránok sa začítate do príbehu, ktorý je obohatený o vcelku jednoduchú, ale zaujímavú kriminálnu zápletku. Tá sa z môjho pohľadu občas dostala do úzadia, nakoľko sa v príbehu stretnete aj s riešením vzťahov hlavného hrdinu. Ten sa v láske ešte stále len hľadá, no napriek tomu nejde o román plný romantického klišé. Láska, jemná erotika a občasný ironický humor – to všetko tvorí jeden celok.
Na čo však v príbehu dosť často natrafíte sú rôzne hlbšie úvahy, ktoré sa týkajú lásky, priateľstva, peňazí a bohatstva ako takého – hodnôt, ktoré naše životy každodenne ovplyvňujú. Práve týmito myšlienkami poukázala autorka na témy, ktoré boli, sú a aj budú, vždy aktuálne. Rieši aj otázku šťastia, sociálnych sietí alebo potreby ľudskej komunikácie. Poukazuje na to, že bohatstvo a nekonečné množstvo peňazí nie je zárukou šťastného života. A ak by si niekto myslel opak, nemal by tento svoj postoj vnucovať okoliu a už vôbec nie členom svojej rodiny.
Práve do života rodiny, ktorá bola ovplyvnená pozlátkom, začal zasahovať aj samotný Giu. Bolo to niečo, o čo vplyvná rodina nemala ani najmenší záujem. Do hľadania nezvestného dievčaťa a problémov s tým spojenými, autorka zakomponovala osobné pocity, resp. city hlavného hrdinu.
Oprávňuje blahobyt k tomu, aby niekto druhému riadil život? Zasahoval do jeho osobných potrieb a túžob? Je moc peňazí skutočne najvyššia a hodnotnejšia ako pravda a ľudský život? Aj nad týmito otázkami som sa počas čítania zamýšľala. Skreslený pohľad na šťastie a lásku, ovládanie života mladého človeka si v tomto príbehu vyžiadalo svoju daň – zakorenenú nedôveru voči ostatným ľuďom a život v predstave, že ľudia vám závidia aj „nos medzi očami“.
Záver knihy nebol pre mňa možno až tak prekvapivý. Myslím si však, že o tom tento príbeh ani nemal byť. Je o našich hodnotách a prioritách. Nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti a dobe, v ktorej žijeme. Ak teda máte chuť siahnuť po niečom, čo nie je len čistou fikciou bez hlbších myšlienok, kniha Slzy anjela bude pre vás tou správnou voľbou.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke.
