Anglická autorka Emily Barr, ktorá pôvodne pracovala ako novinárka v Londýne, mala vždy túžbu venovať sa písaniu kníh. Vo vydavateľstve CooBoo jej vyšiel román pre mládež pod názvom Jedna spomienka Flory Banksovej. Čomu sa v knihe venuje?
VYDAVATEĽSTVO: CooBoo
ORIGINÁLNY NÁZOV: The One Memory of Flora Banks
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Deti a mládež / Román
POČET STRÁN: 248
VÄZBA: pevná
„Flora, buď odvážna.“
Recenzia:
Flora má 17 rokov, kamarátku Paige a milujúcich rodičov. Škoda len, že si to dokáže zapamätať iba na pár hodín. Má totiž anterográdnu amnéziu. Keď mala 10 rokov diagnostikovali jej nádor na mozgu, ktorý jej v 11-tich vyoperovali. S nádorom však odišiel aj kus Florinej krátkodobej pamäte. Na oslave pobozká chlapca menom Drake a zapamätá si to. Následne jej rodičia odchádzajú do zahraničia k jej bratovi v domnení, že Paige sa bude o Floru starať. Avšak, Drake bol Paiginým frajerom. Tá sa o bozku dozvedela a prestala sa s Florou kamarátiť, a tak naša hlavná hrdinka ostala doma sama. Dokáže sa dievča, ktoré si musí písať fixkou na ruku ako sa volá, dostať až do Arktídy k chlapcovi, ktorého miluje a vďaka ktorému si opäť pamätá?
„Stojím na kopci a viem, že som spravila niečo strašné, no neviem čo. Ešte pred minútou alebo hodinou mi bolo všetko jasné, nestihla som si to však zapísať. Spomienka sa rozplynula a navždy vytratila z mojej mysle. Nesmiem sa vrátiť, ale neviem, pred čím sa ukrývam.“
Dlho som uvažovala nad kúpou tejto knihy. Bála som sa, že bude nudná alebo že tam okrem Florinej choroby nebude nič zaujímavé. Nepopieram, na začiatku sa do toho treba dostať. Najprv mi vadili neustále výpadky pamäte. V knihe sa dokola uvádzala fráza: „Volám sa Flora a mám byť odvážna.“ Neskôr mi to ale prestalo vadiť a začala som si knihu naozaj užívať.
Príbeh lásky, odvahy, ale aj zmätku a nevedomosti. Florina silná osobnosť nám má ukázať, že žiť naplno sa dá aj napriek problémom. Nikdy sa neľutovala. Naopak, hľadala riešenia. Mala svoj systém žltých papierikov, zápisník a fixku, ktorou si písala na ruku. Nebála sa a dôverovala ľuďom. Veľmi verila svojej matke, ktorá sa ju pomocou liekov snažila držať pod kontrolou a tak nevedome (alebo vedome?) zabíjala osobnosť svojej dcéry. Neskôr sa na scéne objaví Florin brat Jacob, ktorý objasní všetko, čo bolo v celej knihe ututlávané.
Emily Barr prišla s nezvyčajným osudom mladého dievčaťa, ktoré sa snaží nájsť lásku aj napriek svojej chorobe. Myslím si, že v tomto príbehu nešlo ani tak o lásku ako skôr o prejav toho, že sme schopní dokázať to, čo si zaumienime, a to aj napriek prekážkam.
Kniha vo mne zachovala krásnu spomienku i ponaučenie. Vďaka Drakeovi viem, že nie všetko je také ružové a krásne, ako sa na prvý pohľad zdá. Flora ma naučila odvahe a tomu, že si treba ísť za svojimi snami. Jej brat mi ukázal, že veci je najlepšie riešiť hneď a neodkladať to, pretože niekedy sa konečného výsledku ani nemusíme dožiť. A napokon: celá kniha mi ukázala, ako si mám vážiť zdravie. Mozog je pekne zaujímavá vec, však?
Za recenziu ďakujeme čitateľke Eme.
Úryvok z knihy Jedna spomienka Flory Banksovej:
„Keď som sa vrátila domov, čakala ma mama v nočnej košeli, s rozpustenými vlasmi. Držala hrnček čaju. Dala mi pusu na líce a prehliadla si ma od hlavy po päty.
„Mala si sa dobre?“ spýtala sa.
„Hej.“
„Pila si.“
„Trošku.“
„Pozri na tú škvrnu na šatách… Čo už. Bolo to v pohode?“
Tvár sa mi rozžiarila. „Hej. Bolo to vlastne super, ďakujem. Úplne najviac super.“
„To som rada. Odprevadila ťa Paige?“
„Áno.“
„Fajn. Prosím si naspäť svoje topánky.“
Zhodila som zo seba žlté topánky a vybehla hore schodmi. V izbe som sa prezliekla do pyžama a zapísala si každý jeden detail dnešného stretnutia s Drakeom. Otočila som zápisník na opačnú stranu a písala tam aby mama na nič neprišla, potom som ho ukryla na spodok škatule pod posteľou. Na žltý lístok som si napísala poznámku. Keď sa ráno zobudím, budem si to čítať znovu a znovu. Čítala som, no nebolo to potrebné, pretože som si všetko pamätala. Čierny kamienok ležal na nočnom stolíku. Pamätám si. Mám sedemnásť.“
Viac info o tomto titule nájdete tu:
alebo
