Boh plače potichu 1 je prvým dielom románu, a zároveň prvotinou slovenskej autorky Hany Repovej. Silný príbeh venovaný láske, ale aj sile priateľstva si vás získa už po prvých stránkach. O čom je?

VYDAVATEĽSTVO: MERIDIANO-press, s.r.o.
EDÍCIA: Moderné romány
SÉRIA: Boh plače potichu (1. diel)
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 368
VÄZBA: pevná s prebalom

„Tam kde láska zanecháva slzy,
priateľstvo dokáže vyčariť úsmev na perách.“

Recenzia:

Do manželstva Anny a Everetta nečakane zasiahne bolestná udalosť, ktorú Everett nezvláda a opúšťa svoj domov, ako aj manželku. Anna zostáva sama, plná otázok, na ktoré až časom dostáva postupne odpovede. Spoločnosť jej robí najlepšia priateľka Stela a Everettov najlepší priateľ Philip. Aj keď sa rokmi mnoho vecí zmenilo, osudy týchto štyroch kamarátov zostávajú aj naďalej dokonale poprepletané. Vzťahy medzi nimi však nie sú ani zďaleka tak čisté a bezchybné, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Dokážu to ustáť a preniesť sa cez vzájomné spomienky a krivdy, ktoré ovplyvnili ich životy?

„Myslím, že už je načase, aby sme sa vrátili späť k práci,“ dodala ticho a zatvorila kartón so zvyšnou pizzou. Uzavrela to, lebo už nechcela riskovať žiadne ďalšie tajomstvá. Potrebovala čas.“

Asi každý čitateľ pozná dôverne ten pocit, keď sa mu do rúk dostane kniha, od ktorej v prvom momente nevie, čo môže očakávať. V tomto prípade sa mi to opäť raz stalo. A nielen preto, že išlo o prvotinu autorky, ktorá bola pre mňa veľkou neznámou, ale aj preto, lebo názov knihy by kľudne mohol v čitateľovi evokovať určitý náboženský motív, prípadne prevládajúce duchovno. Nakoľko mne ezoterika nie je až tak blízka, bola som celkom rada, že názov v tomto prípade úplne nevypovedá o samotnom obsahu.

Som veľmi rada, že som tejto knihe dala šancu. Romantické príbehy, resp. typické ženské romány až tak v hojnom počte síce nečítam, občas však príde obdobie, kedy mám jednoducho potrebu nič neriešiť a začítať sa do príbehu zo života. Boh plače potichu takýmto príbehom určite je. Presvedčili ma o tom už prvé stránky, ktoré síce neboli príliš veselé, ale vtiahli ma ihneď do deja.

Keďže autorka aktuálne žije a pôsobí v nemeckom Frankfurte nad Mohanom, vsadila celý príbeh práve do tohto mestečka. V celom príbehu ma pozitívne prekvapil „uhladený“ autorkin štýl, ktorý na mňa pôsobil inak, ako je tomu vo väčšine ženských románov. Táto kniha je pre mňa dôkazom toho, že na to, aby zaujala, nemusí byť za každú cenu nabitá erotickými scénami. Do popredia sa dostáva nielen láska, ale aj sila priateľstva. Hrdinovia riešia „bežné“ problémy a životné strasti, ktoré môžu postretnúť každého z nás. V tom je práve tento príbeh realistický.

Dá sa povedať, že kniha v sebe ukrýva dva rôzne, avšak veľmi podobné príbehy. Autorka vytvorila kontrast medzi dvoma hlavnými hrdinkami: Stelou, ktorá je typická svojou spontánnou povahou a heslom „čo na srdci, to na jazyku“, a Annou, skôr tichou a hĺbavou osobou. Obe však hľadajú viac-menej to isté – kúsok šťastia a životnej rovnováhy. Spočiatku sa zdalo, že celý príbeh bude venovaný prevažne Anninmu osudu, postupne sa však autorka zamerala aj na Stelu a jej príbeh. Keď sa začali postupne odhaľovať rôzne tajomstvá a dochádzalo k nečakaným situáciám, uvedomila som si, že osudy všetkých štyroch hrdinov sú omnoho viac poprepletané.

Boh plače potichu 1 je nenútený, oddychový príbeh, ktorý sa môže odohrávať kľudne aj niekde vo vašom okolí. Postavy sú vykreslené veľmi realisticky, až máte pocit, že ich skutočne odniekiaľ poznáte. Nečakajte žiadne klišé, ale príbeh, ktorý vás miestami dojme, ale aj rozosmeje. Ja som pri konci mala len jediný problém – že kniha nemá viac strán. Preto ma úprimne potešilo, že zanedlho vychádza jej pokračovanie. A verte, že ak vás tento príbeh chytí za srdce, pokračovaniu len ťažko odoláte.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke.

Úryvok z knihy Boh plače potichu 1:

„Po niekoľkých krokoch pri vchode paralyzovane zastala. Do nosa jej nečakane udrela vôňa, o ktorej si myslela, že na ňu už dávno zabudla. Jej mozog si však uchoval spomienku kdesi v zákutí a tá ju teraz omráčila svojou intenzitou. Tak voňal Everett! Nohy sa jej podlomili a jednoducho ju odmietli niesť ďalej. Oprela sa o stĺp, na ktorom boli hneď po jej pravici vyvesené fotky a mená zamestnancov. Dýchala trhane, cítila, že ju chytá panika. Z prudkého tlaku v spánkoch ju okamžite rozbolela hlava. Necítila tú vôňu už niekoľko rokov, ale jej mozog okamžite zareagoval a vyslal jej neklamný signál, že na nič nezabudol. 

Pred vnútorným zrakom jej prebehlo niekoľko obrazov z minulosti. Vyplašene sa poobzerala dookola. Panika sa v nej nezadržateľne stupňovala. Tá vôňa bola celkom slabučká. Len celkom jemný závan. Niekto iný, nezainteresovaný, by ju pravdepodobne vôbec nezaznamenal. Vôbec by ju nepostrehol, nerozoznal v typickej vôni pečiva a ovocia supermarketu. No Annin mimoriadne citlivý nos ju nikdy nezradil. Znova sa otočila a rozhliadla okolo seba, ale videla len dve predavačky, ktoré umiestňovali reklamné letáky, a mladíka za pokladnicou. Okrem nich tam bolo iba pár zákazníkov, dve ženy, starší manželský pár, ktorý o niečom vášnivo diskutoval, a ospalí tínedžeri, čo sa vracali z nejakého nočného klubu a potrebovali cigarety. Inak nikto! Pomaly sa snažila upokojiť. 

Je to iba náhoda, hlúpa náhoda. Nič viac.

Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla a podišla k veľkým nákupným košíkom. Vytiahla posledný v rade a vykročila do predajne. Vybrala si bagetu, vajíčka a cherry paradajky. Pri jablkách chvíľu váhala, no nakoniec sa rozhodla ako vždy pre Elstar. Táto odroda jej vždy chutila najviac. Boli svieže, sladké a aromatické. Stála práve medzi regálmi so šampónmi a rozhodovala sa, ktorý si kúpi. Mimovoľne zdvihla ruku, že si odhrnie prameň vlasov, čo sa jej uvoľnil z chvosta a skĺzol do tváre. Keď sa jej ruka priblížila k tvári, znova ju ovanula tá bolestne známa vôňa. Tentoraz silnejšia a intenzívnejšia než predtým. Je to možné? Je možné, že sa zbláznila? Je možné, že jej po včerajšom ťažkom a emocionálne vyčerpávajúcom dni psychika vypovedá službu? 

Neveriacky priložila ruku k nosu a teraz už celkom zreteľne zacítila známu after shave. Šokovane hľadela na svoju ruku, ktorá sa viditeľne triasla. Privoňala si aj k ľavej ruke… Nič. V ľavej niesla prútený košík, pravou tlačila nákupný vozík. Poobzerala sa okolo seba, či ju niekto nepozoruje. Prešla kúsok dozadu, za regál, aby nebola tak na očiach a nepôsobila ako čistý blázon. Rýchlo privoňala k rúčke nákupného vozíka. Teraz cítila after shave ešte o poznanie intenzívnejšie. Zatvorila oči…“

Viac info o tomto titule nájdete tu:

alebo