RECENZIA: Ivana Alexi - Krásny život tučniakov

VYDAVATEĽSTVO: Ikar
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 248
VÄZBA: pevná s prebalom

„Každý občas potrebuje nový príbeh.“ (str. 74)

O knihe

Miriam dovŕšila 26 rokov, pracuje v reklamnej agentúre a býva v útulnej garzónke. Otázky ohľadom jej budúcnosti, ktoré sa zo strany okolia stále viac množia, jej začínajú poriadne liezť na nervy. Ona totiž vzťah nevyhľadáva, práve naopak, nemá záujem sa na niekoho viazať.

Do jej súkromného sveta neodmysliteľne patrí líškopes Oskar, jej najlepší priateľ a spoločník. Zároveň nadovšetko miluje svoju babi, takmer 90-ročnú starenku, ktorú chodí pravidelne navštevovať. Len s ňou je ochotná deliť sa o svoje radosti a trápenia. Keď však nečakane zomiera, Miriam stráca aj ten posledný pilier, ktorý jej život dokázal naplniť šťastím.

Jedného dňa sa rozhodne prispieť do diskusného fóra, kde na jej príspevok zareaguje neznámy muž. Ich písanie časom naberá na intenzite, dvojica sa začína lepšie spoznávať a zisťuje, že toho majú v živote dosť spoločného. Dokážu spoločne vytvoriť príbeh so šťastným koncom?

„Vedľa posledného zápisu som váhavo dopísala Láska. To slovo, také osamotené a cudzie, mi naháňalo hrôzu.“ (str. 7)

Môj názor

Kniha Krásny život tučniakov je prvotinou mladej slovenskej autorky Ivany Alexi, ktorej obálku vďaka jej farebnosti pravdepodobne na pultoch kníhkupectiev neprehliadnete. Ak sa rozhodnete po nej siahnuť a začítať sa do anotácie, mohla by vo vás primárne evokovať príbeh o láske, akých je na trhu aktuálne viac než dosť. V tomto prípade však nejde o žiadny presladený príbeh, ukrývajúci v sebe klišoidné zápletky, ale o príbeh založený na životných myšlienkach a otázkach, nad ktorými sa možno pravidelne zamýšľate aj vy.

Autorka sa už od prvej strany rozhodla dať príbehu svojský nádych. Čitateľovi ponúka riadky so štipkou irónie či humoru, ale aj s početnými rečníckymi otázkami, na ktoré neuvádza odpoveď. Autorka ma milo prekvapila vyzretým štýlom písania a v konečnom dôsledku vložila do celej knihy rôzne úvahy o živote, jeho zmysle či hľadaní skutočnej lásky. Zároveň ponecháva priestor na to, aby sa čitateľ sám nad nimi zamyslel.

Ak sa rozhodnete siahnuť po tejto knihe, dostanete takpovediac dva príbehy – reálny a vymyslený, ktorý vytvárajú hlavní hrdinovia Miriam a Mário. Obaja si dali za cieľ napísať príbeh lásky, ktorého hlavným heslom je obyčajnosť. Kniha z veľkej časti obsahuje ich vzájomnú e-mailovú komunikáciu, a práve preto sa číta ľahko a rýchlo.

„Máme príliš veľa času a zároveň nám chýba. Vraj raz príde láska a my s tým človekom budeme chcieť byť do konca života. V mojom prípade ešte zhruba päťdesiattri rokov. Ak budem rebelka ako babi, tak ešte dlhšie. Prečo ma tá predstava neteší, ale vzbudzuje vo mne hrôzu?“ (str. 29)

Hlavná postava Miriam sa často zamýšľa nad veličinou času. Nejde jej do hlavy, prečo má každý potrebu riešiť to, ako všetko rýchlo plynie, a kladie si tiež otázku, prečo sa ľudia nechávajú plynutím času tak veľmi ovplyvňovať. Má skeptický pohľad na život, v ktorom panuje nedôvera či pesimizmus. Aj v tejto súvislosti sa dozviete, prečo kniha dostala taký netradičný názov. Sama som bola zvedavá, akú spojitosť môžu mať tučniaky so samotným príbehom. Nebudem viac prezrádzať, musím oceniť, že autorkin námet bol v tomto smere naozaj originálny.

Priznám sa však, že pri tejto knihe ma trochu oklamala jej obálka, ktorá na mňa už na prvý pohľad pôsobila pozitívnym dojmom. Kým začiatok príbehu bol optimistický až jemne humorný, zvyšok by som označila za smutný až depresívny, čím sa u mňa trochu naštrbil oddychový charakter, ktorý som od knihy pôvodne očakávala.

Kniha Krásny život tučniakov je bezpochyby zvláštna, avšak v tom pozitívnom slova zmysle. Ja osobne som nič podobné ešte nikdy nečítala. Autorka nám ukazuje rôznorodosť podôb lásky, ktoré môžu často prameniť aj z tých najjednoduchších či najmenších vecí. Ak v knihách obľubujete úvahy o živote a nepotrpíte si na príliš rozvité charaktery jednotlivých postáv, tento netradičný román by vás mohol osloviť.