RECENZIA: Jana Bukovinová - Jeleň v Paríži (Príbeh jednej kaviarne)

Slovenská autorka Jana Bukovinová sa rozhodla čitateľom priblížiť cestu za splnením si svojho sna. Vlastný príbeh, ktorý je plný najrôznejších emócií, zhmotnila do knihy Jeleň v Paríži (Slovart 2022).

„Bolo raz jedno slovenské dievča, ktoré sedelo v kancelárii a snívalo, že si otvorí kaviareň v Paríži. A jedného dňa z tej kancelárie vyšlo a tú kaviareň si otvorilo.“ Výstižné slová z odporúčania spisovateľky Evy Borušovičovej, ktorá sa pri písaní tejto knihy stala autorkinou mentorkou.

Pod netradičným názvom Jeleň v Paríži sa ukrýva príbeh jednej malej parížskej kaviarne, ktorú si Jana Bukovinová otvorila v roku 2013 s veľkým odhodlaním a zámerom vyplniť dieru na trhu. Spomína na administratívne opletačky, boje s financiami či ťažké začiatky, ktoré boli spojené s každodenným učením a uskromnením sa.

V núdzi poznáš priateľa

Autorka na vlastnej koži okúsila, že každý biznis, ktorý sa buduje od nuly, je behom na dlhé trate. Obzvlášť, ak sa doň pustíte bez podnikateľského zázemia a v cudzej krajine. Hoci niekde v hĺbke duše bola pripravená na nezdary či neplánované komplikácie, vždy sa našlo niečo, čo ju dokázalo prekvapiť a prinútilo zložiť ružové okuliare.

Celým príbehom sa tiahne myšlienka dôležitosti budovania úprimných priateľstiev, záchrany v podobe nezištnej pomoci, ktorá sa jej veľakrát dostala, keď už bola na konci so silami. Čitateľ sa oboznamuje s príbehmi ľudí, ktorí sa stali súčasťou života majiteľky, či už ide o zamestnancov, pravidelných hostí, alebo priateľov z okolitých barov a prevádzok. Z celej knihy sála veľká spolupatričnosť, skromnosť a túžba tešiť ľudí dobrou kávou či koláčom.

Autorka sa netají láskou k Parížu, do textu miestami vkladá skúsenosti s tým, ako to v meste funguje, resp. čo je pre samotných Parížanov viac-menej typické a vlastné. Príjemným spestrením deja sú vložené jednoduché recepty z kaviarne tak, ako boli reálne pripravované.

Dôraz na autentickosť

Autorka podáva všetko prívetivým spôsobom. Preto budete mať pri čítaní pocit, akoby ste v jej kaviarni sami sedeli a viedli s ňou neformálny priateľský rozhovor. Má jednoduchý štýl písania, ktorý je dostatočne dynamický na to, aby udržal záujem čitateľa od prvej do poslednej stránky.

Príbeh je založený na stručnejších opisoch, nestráca však na autentickosti a úprimnosti. Ukazuje, že je v poriadku ocitnúť sa občas v bludisku, čeliť novým výzvam a hľadať opakovane tú správnu cestu.

„Nechcela som si na svoje plecia naložiť ten obrovský tlak. Ako tí majitelia kaviarní, bistier a reštaurácií so sivými tvárami a strniskom, ktorých som vídala pri občasných nákupoch v Metre. Pobehujú nervózne medzi regálmi, duchom neprítomní, lebo si prechádzajú v hlave všetky úlohy, čo treba ešte urobiť, rozprávajú sa sami so sebou a každých päť minút kontrolujú telefón. Nechcela som, aby ma moja kaviareň dohnala do stavu, keď mi hodinu pred otvorením odídu sily. Ale taká je realita. Občas sa to stáva. Nebudem tu kresliť iluzívny obraz o úspešnej podnikateľke, ktorá všetko hravo zvládla a nikdy sa pri behu nepotkla. Žiaden biznis nie je úspešný po pár mesiacoch bez tvrdej driny a žiaden podnikateľ sa nevyhne skúške ohňom. To tak iba mylne vyzerá zvonku a na sociálnych sieťach.“

Kniha Jeleň v Paríži je útle dielo s krátkymi kapitolami, z ktorých každá má výstižný názov. Mapuje päť rokov plných vzostupov i pádov, odriekania, tvrdej práce, ale aj obohacujúcich stretnutí s ľuďmi z rôznych oblastí života. Ale najmä je to príbeh o nevzdávaní sa a splnení si svojho sna.