RECENZIA: Jandy Nelson - Nebo na dosah

Nebo na dosah je uletený príbeh z pera americkej autorky Jandy Nelson, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Slovart. Čo vás čaká v tejto oddychovke?

VYDAVATEĽSTVO: Slovart
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Sky Is Everywhere
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Deti a mládež / Román
POČET STRÁN: 300
VÄZBA: pevná

„Akoby niekto povysával horizont, kým sme hľadeli opačným smerom.“

Recenzia:

Klarinetistka Lennie sa len ťažko vyrovnáva so smrťou staršej sestry Bailey, ktorá náhle zomrela počas skúšky v divadle na dôsledky neliečenej srdcovej arytmie. Mala by smútiť, ona sa však zamiluje. Dobre, nie je zvláštne to, že sa zaľúbila a to rovno do dvoch chlapcov naraz (veď nám dievčatám sa to stáva často). Jedným z nich je však expriateľ jej sestry Bailey. Toby, sestrin bývalý, ako jediný chápe jej žiaľ. Joe, nový chalan na škole, je naopak plný energie a dokáže ju vytiahnuť zo zármutku. A aby toho nebolo málo, Lennie sa pravidelne do života pletie niekoľkokrát rozvedený strýko Big a babka, ktorá maľuje všetky obrazy zelenou farbou a pestuje afrodiziakálne ruže. Šialenstvo a situácie z neho plynúce nemá konca. Ako napokon dopadne príbeh Lennie?

„V ten deň ako Bailey zomrela, pichla ma ráno prstom do ucha, aby ma zobudila. Neznášala som ten zvyk. Potom si začala skúšať košele a spýtala sa ma: Ktorá sa ti páči viac? Zelená alebo modrá? Modrá. Lennie, veď si sa ani nepozrela. Tak dobre, zelená. Je mi vážne jedno, ktorú si vezmeš… Obrátila som sa na druhý bok a znovu som zaspala. Neskôr som sa dozvedela, že si obliekla modrú a že to boli posledné slová, ktoré som jej povedala.“ (na obale z čokolády na chodníku k rieke Rain)

V prvom rade je túto knihu potrebné čítať pravidelne, nie ako ja s niekoľkodňovými odstupmi. Práve týmito pauzami som spravila chybu, pretože som zabudla čo sa dialo a ťažšie sa mi dostávalo naspäť do deja. V knihe nájdete viac-menej klasický príbeh hlavnej hrdinky, ktorá sa zamiluje do dvoch chlapcov naraz a nevie, čo ďalej. Netradičné sú však viaceré postavy – od Bailey, cez strýka Biga, až po babku.

Neviem čo o tejto knihe napísať zlé, ale ani neviem čo napísať dobré. Prišla mi skôr ako taká oddychovka na voľný čas. Určite to nie je kniha, nad ktorou som sa hlbšie zamýšľala. Veľmi som sa nepozastavovala nad dejom a nebola som ani v nemom úžase, ale predsa som s Lennie niektoré momenty prežívala. Asi mi vadilo to, že miestami bola až príliš uletená.

Musím však oceniť stránky s básňami (úryvok vyššie je prvá báseň v knihe). Bolo to veľmi nápadité a páčilo sa mi to. Možno to skúsim i ja. Túto knihu nehodnotím obzvlášť zle. Je to skôr taký priemer. Či sa vám kniha bude páčiť, záleží od vkusu. Kto má rád nezvyčajný dej, tak si tu určite nájde svoje.

Za recenziu ďakujeme čitateľke Eme.

Úryvok z knihy Nebo na dosah:

„Stretnú sa nám pohľady a sme znovu tam – v bezmocnom dome smútku, v končinách, kam sa Bailey nikdy nedostane, a kde neexistuje Joe Fontaine. Pobozkám ho, aby som ho upokojila a povedala mu, že je mi to ľúto, aby som mu dala najavo, že som tu, živá, a že on tiež. Pobozkám ho, lebo som celá rozrušená celé mesiace si neviem nájsť miesto. Bozkávam ho znovu a znovu, objímam ho, hladkám. Len čo Toby zmeravie, viem to.

Neviem iba jedno- kto je to. Najskôr si myslím a dúfam, že starká. Určite to bude ona. Ibaže nie je. Ani Big. Keď sa obrátim, stojí tam, iba niekoľko metrov od nás, ako socha. Stretnú sa nám pohľady. Joe zaspätkuje a trochu sa zatacká. Keď sa rýchlo odtiahnem od Tobyho, odrazu mám opäť nohy a ponáhľam sa k Joeovi. Lenže on sa zvrtne a pustí sa do behu.“