RECENZIA: Jane Harper - Stratený muž

VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Lost Man
PREKLAD: Simona Klimková
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Triler / Detektívka
POČET STRÁN: 280
VÄZBA: pevná s prebalom

„Náhrobný kameň sa týčil do výšky jedného metra a vôbec sa neklátil. Bol otočený smerom na západ, k púšti, čo bolo v tomto kraji nezvyčajné. Západ nebol práve populárna voľba.“ (str. 9)

O knihe

Drsné a izolované austrálske vnútrozemie. Slnko páli ako o život a bratia Nathan a Bub sa stretávajú na odľahlej pustatine pri plote, ktorý oddeľuje ich hospodárstva. Pri nohách im leží mŕtvy brat Cameron, ktorý bol už nejaký čas nezvestný. Všetko nasvedčuje tomu, že zomrel na následky smädu a obrovskej horúčavy. Prečo sa však v kufri jeho auta nájdu neminuté zásoby jedla a vody?

Záhadná Cameronova smrť nastoľuje viacero otázok a spúšťa kolotoč vzájomných podozrení. Ak za týmto skutkom stojí niekto iný, opustené a nehostinné prostredie totiž príliš veľa možností podozrivej osoby neponúka.

„Viditeľné boli len štyri slová. Boli vytesané o kúsok nižšie, kde boli lepšie chránené pred prírodnými živlami. Alebo ich možno len vyryli hlbšie, lebo ich odkaz sa zdal byť dôležitejší než muž. Stálo tam: ktorý zišiel z cesty.“ (str. 9)

Môj názor

Austrálska spisovateľka Jane Harper nie je na knižnej scéne žiadnym nováčikom a čitateľom je známa ako kvalitná autorka kriminálnej literatúry. A nielen to. Jej diela vykresľujú životné podmienky v nehostinnej austrálskej prírode a z jednotlivých riadkov jej kníh sála nekonečná horúčava.

Priznám sa, že moja prvá čitateľská skúsenosť s touto autorkou bola až vďaka knihe Stratený muž. Tá ma zaujala nielen nádhernou výstižnou obálkou, pri pohľade na ktorú vám musí byť okamžite horúco, ale aj tajomnom, ktoré sľubovala anotácia.

Ústredným motívom je záhadná smrť Camerona, jedného z troch bratov, ktorého nehybné telo sa nájde pri hrobe statkára. Práve toto miesto je opradené rôznymi legendami, ktoré ľuďom spôsobujú zimomriavky. Rodina Brightovcov sa následne stretáva na statku, aby nebožtíka pochovala. Aj keď by sa dalo povedať, že táto udalosť paradoxne rodinu do istej miery posilnila, v pozadí ostávajú visieť nielen otázky ohľadom tajomnej smrti, ale aj nevypovedané krivdy z minulosti.

„Nathan pozrel na Xandra, ktorý sledoval Buba a Harryho stojacich pri statkárovom hrobe. Bub im bol otočený chrbtom, zatiaľ čo Harry čupel pri náhrobnom kameni a skúmal to málo, čo zostalo z jamky pri jeho pätke. Pobudol tak dlhú chvíľu, napokon vstal a skúmal krajinu na všetky smery. Nathan sa nenamáhal otočiť hlavu. Vedel, čo tam je. Nič, celé kilometre.“ (str. 91)

Autorka vsadila práve na túto napätú atmosféru, ktorá sa v niektorých momentoch dala priam krájať. Hoci sa mi kniha čítala v niektorých momentoch ťažšie kvôli slabšej dynamike, zistenie, čo sa na statku v skutočnosti stalo, ma hnalo vpred. Moju pozornosť si autorka dokázala udržať aj vďaka početným dialógom.

Postupne predstavuje čitateľovi tajné zákutia psychiky jednotlivých postáv, ktorých charaktery sa jej podarilo vykresliť veľmi dobre a uveriteľne. Do deja ich zakomponovala síce pomenej, avšak práve to má za následok, že postupne budete podozrievať snáď každého. Zároveň ukryla medzi riadky viaceré indície, ktoré by mali čitateľa naviesť na správnu cestu.

Hoci každá postava má za sebou nejaký svoj vlastný príbeh, pre mňa sa akýmsi ústredným hrdinom stal brat Nathan. Autorka viac približuje jeho súkromný život, trápenia či životné chyby, ktorých sa v minulosti dopustil. Tie mu vyslúžili nielen spoločenské odsúdenie, s ktorým sa musel naučiť žiť, ale aj nepochopenie zo strany rodiny.

Knihu Stratený muž odporúčam najmä čitateľom, ktorí si nepotrpia na akciou nabitý dej, nakoľko v tomto prípade ide o rodinnú drámu, ktorá plynie veľmi pomaly a postupne. Autorka vsadila na horúce počasie austrálskeho vnútrozemia a napätie, ktoré sa stupňuje každou kapitolou. Pri čítaní budete mať pocit, že opisovanú horúčavu cítite na vlastnom tele, že vás obklopuje len piesok a nehostinné prostredie s minimom živých bytostí. Ideálne čítanie (nielen) do letných mesiacov, čo poviete?