Juraj Thal je pseudonym slovenského autora, ktorý debutoval v roku 2016 knihou Nôž a v roku 2017 prispel poviedkou Kulháň do zbierky Muži vs. ženy. Jeho najnovšia kniha Nenávisť je napínavým krimi trilerom zo slovenského prostredia. Uspokojí milovníkov kvalitnej krimi literatúry?

VYDAVATEĽSTVO: Artis Omnis
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Detektívka / Triler
POČET STRÁN: 270
VÄZBA: pevná s prebalom

„Oheň je žiarivý, pohyblivý, priebojný aj extrémny.
Je čas i priestor, a vytvára okolo seba svetlo.
Oheň a svetlo vládli na počiatku všetkého stvoreného.
I ty budeš počiatok. Budeš prvý…“

Recenzia:

V diele sa stretávame s hlavným vyšetrovateľom Leom Legenom, ktorý sa okrem profesie musí vyrovnávať aj so svojím osobným životom, ktorý nie je zrovna prechádzkou ružovou záhradou. Raz v noci ho privolajú k záhadnej smrti univerzitného profesora, odborníka na históriu. Chýbajú však stopy, svedkovia, novinári sa dožadujú vysvetlenia. Vrah však týmto skutkom ani zďaleka nepovedal posledné slovo. Verejnosť sa bojí a búri zároveň, a Lea hneď v úvode ovláda prvotné zúfalstvo. Nemá žiadny dôkaz, ktorým by mohol niekoho usvedčiť. Vrah totiž zanecháva posolstvá – symboly, ktoré je potrebné odhaliť. Kvôli tomuto výnimočnému modus operandi sa však vyšetrovanie ocitá na mŕtvom bode. Podarí sa Leovi vyhrať boj s časom, aby nebol zodpovedný za vyčíňanie nebezpečného sériového vraha?

„Leo vylihoval na gauči s rukami zopnutými na bruchu, doplna navečeraný zľahka odfukoval. Mal zatvorené oči a za viečkami si premietal obrazy zo všetkých obhliadok zavraždených. Sám nevedel, prečo práve tie a práve teraz. Mihotali sa ako pri rýchlom pretáčaní filmu, vôbec sa nedokázal sústrediť na to, aby ich spomalil, scelil do postupných sekvencií. Všetko bolo poprehadzované, bez chronologického sledu. Chcelo by to azda nejaký systém, aby to dokázal zosumarizovať, usporiadať, vybaviť si postupnosť a každý detail, i ten najmenší. Ale nedalo sa.“

Keďže som veľkým fanúšikom detektívok a v poslednej dobe sa mi do ruky dostávali predovšetkým romány, povedala som si, že to už musím napraviť. Voľba padla na knihu Nenávisť, ktorá sľubovala kvalitný mrazivý zážitok.

V mojom prípade išlo o prvú knihu, ktorú som prečítala od tohto autora. Potešilo ma, že príbeh je vsadený do slovenského prostredia. Táto skutočnosť vo mne vždy dokáže vyvolať silnejší pocit uveriteľosti deja a teší ma to aj z toho dôvodu, že takýchto počinov na Slovensku ešte príliš veľa nemáme.

Príbeh je rozdelený do viacerých hlavných častí. Každá vražda je v niečom podobná, a zároveň iná. Autor využil zaujímavú symboliku, a to hlavne 4 prírodné živly – oheň, vodu, zem a vzduch. Rovnako aj príbeh každej obete je v niečom iný. Pre mňa bolo pútavé vnímať práve tie podobnosti a rozdielnosti.

Čo mňa ale asi najviac dostalo bola postava hlavného vyšetrovateľa Lea Legena. Mám rada iróniu a všetky humorné situácie s ňou spojené. Táto postava v sebe skĺbila istú dávku flegmatizmu, ale aj zodpovednosti za výkon svojej profesie. A napokon snobský a uhladený štýl profesorov postavený do kontrastu s Leovou spontánnosťou a podrezaným jazykom vyvoláva často vtipné reakcie a situácie, na ktorých som sa neraz schuti pobavila.

Jednoducho povedané, toto bola detektívka podľa môjho gusta. Výborný štýl písania, zaujímavá zápletka, dej, ktorý nie je zbytočne prekombinovaný a zamotaný, a aj napriek tomu dokáže udržať čitateľa v napätí až do úplného konca. Kniha vás ihneď vtiahne do deja a potom už len budete obracať stranu za stranou, pretože budete netrpezlivo čakať na to, kto bol schopný zverstiev spáchaných na významných osobnostiach. Dojem nie je pokazený ani tým, žeby čitateľ už v polovici knihy dokázal s istotou povedať, kto je vrah.

Kniha Nenávisť je krimitriler napísaný na takej úrovni, že môže bez váhania konkurovať svetovým dielam podobného žánru. Verím, že týmto príbehom to len začína a s Leom sa stretneme v prípadnom pokračovaní pri riešení ďalšieho prípadu.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem

Úryvok z knihy Nenávisť:

„Tu je všetko jasné. Podrobnosti dostanete v správe,“ rozlúčil sa doktor Ali, ako sympatického súdneho lekára orientálneho pôvodu všetci volali.

Keď si Leo v hlave premietol možné scenáre, ako sa udalosti v podzemí chaty mohli odohrať, ani s jedným nebol spokojný. Navonok to, samozrejme, vyzeralo ako jasné upálenie – a potvrdil to aj súdny lekár -, ale niečo mu na tom nehralo. „Prečo to lano, ktorým mala obeť zviazané ruky, nezhorelo?“ spýtal sa kolegu.

„Technik mi vysvetlil, že je to špeciálne horolezecké lano s oceľovým medziopletom, ktoré odolalo ohňu a ostalo omotané okolo zápästí. My teraz musíme zistiť, akej je značky, kde, kedy a kto ho kúpil. Hádam nám to trochu objasní situáciu a priblíži nás to k páchateľovi. Ale vieš, čo mi tu ešte nesedí?“ pokračoval Boris.

Leovi tam nesedelo mnoho vecí, ale bol zvedavý na kolegove úvahy.

„Tá peňaženka. Prečo by si ju vykladal z vrecka a nechal položenú na viditeľnom mieste? Myslím si, že peňaženku nám podstrčil vrah s nejakým úmyslom. Zahráva sa s nami, nič iné mi z toho nevychádza.“

„Môže to byť tak. Našli ste tu nejaké zápalky, niečo, čím by ho zapálili? Nejaké trasologické stopy, daktyloskopické odtlačky, hocičo?“

„Niekoľko odtlačkov prstov a topánok sa našlo, ale hlavne – máme zapaľovač. Keďže ležal na zemi v tesnej blízkosti obete, dá sa predpokladať, že s vraždou bezprostredne súvisí. Poznáš to, taký kovový zapaľovač s výklopným vrchnákom. Niečo je na ňom vygravírované, ale bol príliš obhorený. Musia ho preskúmať a vyčistiť, potom sa uvidí. Môže nám aspoň trochu pomôcť.“ Boris urobil malú pauzu. „A máme ešte niečo,“ ukázal hrdo Leovi malé vrecko.

„Obrúčka?“

„Mal ju pod chodidlom. Keď ho dali dole zo stĺpa, neuniklo to jednému technikovi. Aj tú musia vyčistiť, možno na nej bude tiež niečo vyryté.“

„Tak nám hádam prezradí niečo o majiteľovi.“

„Dúfajme.“

„Tak či onak, treba zabezpečiť všetky stopy a vecné dôkazy, aj keď sa javia nepodstatné. V priebehu vyšetrovania sa môže dokázať opak.“

„Veď robia, čo môžu,“ ukázal Boris na tím technikov.

„Viem, viem. Ale ak nám niečo unikne, nebudeme mať z toho radosť.“

Leo sa poškriabal na zátylku a zatváril sa dosť mrzuto.

„Ali si vopred netrúfol odhadnúť čas smrti obete,“ ozval sa opäť Boris. „Budeme musieť vychádzať len z toho, kedy bol nahlásený požiar. A to sa stalo dnes po polnoci o jedna štyridsať. Obeť pravdepodobne zomrela hodinu predtým, teda približne o pol jednej.“

„Prečo myslíš?“

„Ako som spomínal, volanie sa uskutočnilo z búdky na Obchodnej ulici. Ak volal samotný vrah, musel sa tam dopraviť a to nejaký čas trvá.“

Dym sa z bunkra postupne vytratil, a hoci to nebolo ešte ideálne, viditeľnosť a dýchateľnosť sa zlepšili. Boris sa s baterkou v ruke rozhliadol lepšie dookola a prešiel k zadnej stene miestnosti.

„Pozri sa na toto!“ zamieril lúčom svetla do stredu steny. Múr síce pokrývala vrstva usadenín, pod nimi však presvitali akési červené čiary. Keď sa lepšie prizreli, rozoznali pod nánosom asi metrový obrazec.

„Trojuholník? Červený? Čo to môže znamenať?“

„Zrejme to má niečo symbolizovať.“

„Myslíš? Ale čo?“

„Netuším. Možno nám chcel zanechať nejaký odkaz.“

Leo podišiel bližšie k stene, takmer sa jej dotýkal nosom. Čo si o sebe tá bezcitná sviňa myslí? Chce sa s nimi zahrávať? Toto, doriti, nie je americký triler, toto je Nitra, tak čo tu robia nejaké symboly?

„To je krv, či farba?“ spýtal sa napokon.

„Vyzerá to na syntetickú farbu, zrejme sprej. Stery sú už odobraté, v labáku to preveria.“

Leo počúval kolegu na pol ucha, hľadel na prikrytú mŕtvolu. Kto a prečo niečo také urobil? Aký mal motív, koľko času mu to zabralo? Chystal sa na to, alebo to bol iba spontánny výbuch agresie? Hlavou mu vírili otázky, na ktoré bude musieť nájsť odpoveď.“

Viac info o tomto titule nájdete tu:

alebo