RECENZIA: Katarína Hybenová - Malé jablko

VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Román / Skutočný príbeh
POČET STRÁN: 380
VÄZBA: pevná

„Nerada porušujem pravidlá. Neznášam neistotu, ktorá nastane, keď sa človek ocitne mimo overených trás.
A predsa.
Niekedy nie je iná možnosť.“
(str. 9)

O knihe

26-ročná Elena Stanková sa po absolvovaní postgraduálneho štúdia na prestížnej právnickej fakulte v New Yorku rozhodne pre veľkú životnú zmenu. Zisťuje, že právo jej vlastne nič nehovorí a neláka ju ani vopred nalinkovaná budúcnosť vo vychýrenej bratislavskej advokátskej kancelárii. Túži po slobode, a tak sa v roku 2010 stáva súčasťou česko-slovenskej imigrantskej komunity.

Spolu so svojou priateľkou z univerzity si prenajme byt v brooklynskej umeleckej štvrti Bushwick, ktorú v tom čase ovládla nielen kreatívna energia, ale aj sociálne nepokoje spojené s jej nastávajúcou džentrifikáciou.

Hoci sa Elena musí popasovať s finančnou neistotou či rôznymi životnými neúspechmi, nevzdáva sa. Po viacerých návštevách útulnej kaviarne s názvom „Tiny Apple“ (Malé jablko), kde stretáva mnohých inšpiratívnych ľudí, sa rozhodne založiť blog „Girl in Bushwick“, ktorý sa postupne dočká mnohých pozitívnych ohlasov. Minca má však vždy dve strany a Elena sa musí zmieriť aj s názormi tých, ktorí jej aktivitou v tejto oblasti nie sú ani trochu nadšení.

„Energia mesta ma poháňa vpred.
Volajú ho Veľké jablko, mesto, ktoré nikdy nespí. Jeho energia má príchuť úspechu. Vrtkavého úspechu. Človek má pocit, že za rohom ho čaká niečo prevratné. Len keď sa ocitne na rohu, zistí, že to nie je ešte za týmto rohom, ale za tým ďalším. Alebo za tým ďalším. Rozhodne za tým ďalším rohom.
Tá energia ma udržuje v pohybe. Aj vo sne.“
(str. 11-12)

Môj názor

Keď som sa dozvedela, že vydavateľstvo Tatran pripravuje knihu Malé jablko, vedela som, že bude mojou jasnou čitateľskou voľbou. Katarína Hybenová, rodáčka z Popradu, sa jej prostredníctvom rozhodla čitateľom ponúknuť zaujímavý a neprikrášlený pohľad nielen na New York ako taký, ale predovšetkým na (pre mňa) neznámu brooklynskú štvrť Bushwick.

Grafické spracovanie knihy je jednoducho neprehliadnuteľné, a to nielen vďaka do očí bijúcej žltej minimalistickej obálke, ale aj veselým predsádkam. Hoci som sa v prvom momente trochu obávala jej takmer 400-stranového rozsahu, od začiatku ma milo prekvapil jednoduchý a svižný štýl písania, ktorý ma nabádal obracať stránku za stránkou. A nestáva sa mi to príliš často, ale v prípade tejto knihy by som po jej dočítaní pokojne prijala ešte aj o pár strán viac. Som presvedčená o tom, že autorka by nám mala ešte čo ponúknuť.

„Už nechcem sedieť v kúte s rukami za chrbtom a čakať, kým si ma niekto všimne. Chcem robiť zaujímavé veci tu a teraz. Chcem byť dôležitou, vplyvnou osobou. Chcem si vybrať život, aký budem žiť. Chcem byť jeho aktívnou súčasťou. Chcem byť silnou ženou.“
(str. 324)

Román je inšpirovaný jej vlastnou cestou za splnením si sna. Tá sa začína založením blogu, z ktorého sa pár krátkych článkov objavuje aj priamo v knihe. Osobne som New York vždy tak nejako podvedome vnímala ako mesto nekonečných možností, kde sa človek môže s trochou snahy ocitnúť kdekoľvek a dosiahnuť všetko, čo si zaumieni. Autorka mi práve týmto príbehom s autobiografickými prvkami nastavila zrkadlo a ukázala, že moja ideálna predstava bola vo viacerých ohľadoch poriadne mylná.

Hlavná postava Elena Stanková je stelesnením silnej ženskej hrdinky, ktorá sa nebála svoj život zmeniť úplne od základov a prekonávať nástrahy, s ktorými sa stretla ako imigrantka v cudzej krajine. Spolu so svojou svojskou a odvážnou izraelskou spolužiačkou Gabi sa usadí v pôvodnej brooklynskej štvrti Bushwick a spoznáva nielen jej pozitívne, ale aj negatívne stránky. Autorka ju opisuje na jednej strane ako umeleckú oblasť nezasiahnutú developermi, na strane druhej ako prostredie plné nebezpečenstva, drog či chýbajúcej úcty k ženám, ktorá neraz prerástla do sexuálneho obťažovania.

„Mesto sa ku mne nikdy nesprávalo ako pradúce mačiatko, no teraz sa mi vidí vyslovene nepriateľské. Neslušné pokriky mužov na ulici a návrhy šepkané horúcim hnilobným dychom ma predtým rozčuľovali, no teraz vo mne vyvolávajú paniku. Sú to len pripomienky valiace sa na mňa zo všetkých strán, že oni sú fyzicky silnejší ako ja a že mi zatiaľ nebolo ublížené, ale aj to je len otázkou času a ich „dobrej“ vôle.“ (str. 223-224)

V knihe sa zoznámite s viacerými zaujímavými postavami, z ktorých je každá iná. Väčšina z nich má však spoločnú víziu a túži niekam patriť, resp. zapadnúť. Krásne na tom je, že hoci veľakrát ide o ľudí rôznych národností, držia spolu a podporujú sa. Elena je sympatická postava, v živote ktorej sa strieda zúfalstvo a smútok s nadšením a odhodlaním niečo dokázať, uchytiť sa a robiť to, čo ju skutočne baví. Okrem toho rieši aj radosti a strasti, ktoré jej prináša láska.

Autorka do deja zakomponovala viacero tém, ktoré boli v tom čase u nás na Slovensku (a do istej miery aj dnes) tabuizované. Bisexualita či transsexualita. Ukázala, že v podmienkach New Yorku boli a sú absolútnou akceptovanou realitou. Hoci tieto témy v knihách zámerne nevyhľadávam, v tomto prípade som bola pripravená a zvedavá na všetko. Autorkino autentické, uveriteľné a pútavé spracovanie ma jednoducho dostalo.

Knihu Malé jablko odporúčam milovníkom románov inšpirovaných skutočným príbehom, ale aj fanúšikom umenia či netradičného a menej známeho amerického prostredia. Hoci ide o autorkin debut, z textu cítiť, že je vypísaná a dokáže čitateľovi podať zaujímavé informácie veľmi prívetivým spôsobom. Pre mňa bola táto kniha niečím novým a obohacujúcim, v neposlednom rade do istej miery aj motivačným. Preto som vďačná, že autorka sa rozhodla tento príbeh dať na papier a sprostredkovať ho čitateľom.