RECENZIA: Lisa Regan - Dievča bez mena

VYDAVATEĽSTVO: Grada (Cosmopolis)
SÉRIA: Detektívka Josie Quinnová (2. diel)
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Girl With No Name
PREKLAD: Katarína Kvoriaková
ROK VYDANIA: 2022
ŽÁNER: Detektívka / Triler
POČET STRÁN: 360
VÄZBA: pevná s prebalom

„Obetuje život nevinného dieťaťa, aby zachránila mnoho ďalších?“

O knihe

Keď detektívku Josie Quinnovú zavolajú na miesto činu na okraji amerického mestečka Denton, naskytne sa jej otrasný pohľad. Obeť je surovo dobitá a jej novonarodené dieťa zmizlo.

Na inom mieste natrafí na záhadnú mladú ženu, ktorá sa pred niečím ukrýva a je úplne dezorientovaná. Netuší, ako sa volá, odkiaľ prišla. Josie je však presvedčená o tom, že dievča bez mena má nejakú súvislosť s prípadom uneseného dieťaťa. Je svedkyňou, budúcou obeťou alebo dokonca podozrivou?

Čas beží a Josie zisťuje, že tento prípad sa jej dotýka viac, než by bolo vhodné. Dokáže nájsť nezvestné dieťa, dolapiť neľútostného vraha a dať dokopy svoj roztrieštený osobný život?

„Neznáma zamrzla na mieste. Po krátkej napätej výmene ju chlap schmatol za rameno – nie práve jemne – a vliekol k dverám. Neznáma vyvrátila hlavu do stropu, naťahovala krk a pátrala pohľadom, kým nenašla objektív kamery. Potom sa pozrela priamo do nej a zreteľne naznačila slovo: Pomoc!“ (str. 124)

Môj názor

Americká autorka Lisa Regan si získala celosvetovú čitateľskú pozornosť knihou Miznúce dievčatá (recenzia TU), ktorá bola kvalitným štartom do krimi série s detektívkou Josie Quinnovou. Tá si už vtedy absolútne získala moje sympatie, a preto som sa nevedela dočkať, kedy nám vydavateľstvo Grada ponúkne jej ďalší prípad v slovenskom preklade.

Od druhého dielu, ktorý vyšiel pod názvom Dievča bez mena, som mala vcelku vysoké očakávania a púšťala som sa do neho s predstavou prežitia napínavého čitateľského zážitku. Po dočítaní môžem povedať, že ani táto kniha v ničom nezaostáva, naopak, prišla mi ešte lepšia ako predchádzajúca.

Aj v tomto prípade autorka nenecháva nič na náhodu a už od prvej stránky vystavala príbeh tak, aby si okamžite získal pozornosť čitateľa. Po celý čas zostáva verná krátkym kapitolám, ktoré končia otvorene, a tak odložiť túto knihu si vyžaduje dosť veľké sebazaprenie.

Oproti predchádzajúcemu dielu ponúka rozvinutejšiu vyšetrovaciu linku a tiež zaujímavé úryvky – oznámenia o úmrtiach neznámych ľudí. Keďže sú do textu vložené trochu nesúvislo, počas čítania vám pravdepodobne nebudú dávať veľký zmysel, avšak na konci do seba všetko dokonale zapadne. Ak v knihách obľubujete prepojenie prípadu s osobným životom hlavného hrdinu, tu si určite prídete na svoje. Z môjho pohľadu je autorka perfekcionistka a všetky súvislosti má premyslené do detailov.

„Stalo sa to len pred pár dňami, ale pripadalo jej to ako mesiace. Lenže v skutočnosti jej chýbal už niekoľko mesiacov, či nie? Už jej dokonca aj napadlo, či by sa s ním nemala rozísť, keď ho tak pozorovala, ako sa jej vyšmykuje stále ďalej a ako chladná, vzdialená maska nahradila prívetivú tvár milujúceho muža, ktorého poznala. Teraz by ho brala aj s celým tým chladom oveľa radšej, ako ho nemať vôbec. S povzdychom vstala z postele. Dnes mala veľa práce.“ (str. 154)

Hoci názov knihy by mohol navonok evokovať jednoduchší námet, opak je pravdou. Poprepletané príbehy, viacero postáv, veľa rôznych súvislostí či prekvapivých zvratov. Pre niekoho to môže byť už príliš, pre mňa to bola pútavo vystavaná zápletka. Občas som aj ja došla do fázy, že som sa musela na dej viac sústrediť, aby mi neušiel žiadny detail, ale v konečnom výsledku mi to vôbec nevadilo.

Dej postupne graduje, autorka sa po celý čas hrá s čitateľom, navádza ho na viacero (falošných) stôp a už je len na ňom, čomu bude veriť. Má to však premyslené tak, aby ho držala v hrsti až do úplného záveru, kedy mu odhalí všetky záhady a naservíruje skutočnú pravdu.

Knihu Dievča bez mena odporúčam tým, ktorí majú chuť siahnuť po niečom napínavom a dynamickom. Okrem kvalitne vystavaného príbehu sa môžete tešiť aj na sympatický vyšetrovací tím na čele s húževnatou hlavnou hrdinkou Josie. Po druhom diele môžete siahnuť aj bez prečítania predchádzajúceho, nakoľko ide o dva rôzne prípady a autorka kde-tu retrospektívne pripomína niektoré situácie a súvislosti. Ak však radi sledujete aj postupný vývoj postáv, určite odporúčam začať od prvého dielu.