RECENZIA: M. J. Arlidge – Pekne spinkaj, bábika

V poradí už tretí diel detektívnej série s obľúbenou vyšetrovateľkou Helen Grace od anglického autora M.J. Arlidge ponúkol opäť jeden kvalitný mrazivý zážitok. Na čo sa môžete tešiť?

VYDAVATEĽSTVO: Ikar
SÉRIA: Helen Grace (3. diel)
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Triler / Detektívka
POČET STRÁN: 384
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Doll’s House
VÄZBA: pevná s prebalom

 

“Aký je čas? Nemala hodinky a hodiny na stene nehybne ukazovali štvrť na jednu. Nemala sa ako dozvedieť, či spala päť minút alebo päť hodín, čo v nej vyvolávalo úzkosť. Bola v tej pivnici ako Šípková Ruženka, uväznená, aby prežívala vlastnú smrť. S tým rozdielom, že nebolo nikoho, kto by ju zachránil.”

 

Recenzia:

Po prehýrenej noci sa Ruby zobúdza na neznámom mieste – v chladnej a nehostinnej pivnici. Netuší však ako sa tam dostala a hlavou jej víria útržky spomienok, ktoré s určitosťou nedokáže nikam zaradiť. Vie len jedno. Na tomto mieste sa ocitla úplne sama a začína sa jej zmocňovať strach a panika. Je jasné, že sa stala obeťou únosu. Po určitom čase ju únosca ubezpečí, že po nej nikto pátrať nebude a jej domov je od tejto chvíle výhradne pri ňom.

Približne v rovnakom čase objaví mladá rodina na odľahlej pláži zakopané mŕtve telo mladej ženy. Nik po nej nepátral, nakoľko po celý čas posielala o sebe správy a nikdy sa neocitla na zozname hľadaných osôb. Dva naoko nesúvisiace prípady. V skutočnosti však majú spoločné omnoho viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prípadu sa ujíma hlavná vyšetrovateľka Helen Grace, ktorá už od prvej chvíle vie, že má dočinenia s ďalším sebavedomým sériovým vrahom, ktorý nie je žiadny amatér. Boj s časom sa začína… Veď čo ak môže byť obeť ešte stále nažive?

 

“Strhla si z tváre vankúš a sadla si. Spadla jej sánka, no z úst jej vyšiel len krotký vzdych – v bezradnej panike jej stuhlo telo. Ľahla si do svojej krásnej, útulnej postele. Zobudila sa však v chladnej, tmavej pivnici.”

zdroj: pexels.com

Predtým, ako som sa dostala k čítaniu tejto knihy, som mala od tohto autora prečítanú len jeho prvotinu. Keďže sa mi vcelku páčila, rozhodla som sa siahnuť aj po ďalšej a dostal sa ku mne tretí diel tejto kriminálnej série. M.J. Arlidge ostáva aj v tejto knihe verný svojmu štýlu, ktorý je z môjho pohľadu dosť rozpoznateľný.

Očakávajte zachovanú štruktúru, ako tomu bolo v prípade predchádzajúcich kníh. Autor sa rozhodol pre krátke kapitoly, ktoré majú poväčšine 2 – 3 strany. Osobne mi táto koncepcia vyhovuje – príbeh sa číta rýchlo a po celý čas je udržaná dynamika deja. 

Samozrejme, aj v tomto príbehu sa stretávame s hlavnou vyšetrovateľkou Helen Grace, ktorá mi je už od začiatku sympatická. Často síce pôsobí ako karieristka, ktorú súkromný život vôbec nezaujíma, ale aj ona je len človekom, ktorý túži po stabilnom zázemí. V rámci výkonu svojej profesie si však ide vždy za svojim, a keď sa raz chopí šance a stopy, už ju nepustí.

 

“Keď sa človek pustí do dôležitého prípadu, nie je jednoduché prestať naň myslieť. V jednom kuse sa pozerá späť a preveruje, či sa nemýlil vo svojich predpokladoch, či sa niečo nedalo urobiť lepšie alebo rýchlejšie. Neprespaté noci, takmer žiadny oddych, ale tak to malo byť. Takúto prácu si predsa nevyberiete, aby ste mali jednoduchý život – robíte to preto, aby ste mohli niečo zmeniť.”

 

Ten, kto už čítal knihu alebo knihy od tohto autora, vie, že príbeh nie je založený na prehnaných krvavých scénach, ale právom mu je prisúdený titul psychotriler. Autor sa snaží tlačiť na psychiku čitateľa, čo sa mu darí už od prvých stránok, ktoré vtiahnu do deja. Ide o hru na “mačku a myš” a boj s časom. Arlidge je určite jeden z tých, čo dokážu krimi zápletku vykonštruovať do detailov, ale tak, aby sa v nej čitateľ nestrácal. Jednotlivé postavy uvádza do deja postupne, dej je plynulý a nakoniec všetko do seba pekne zapadne. Dokáže to dosiahnuť aj napriek tomu, že jednotlivé kapitoly sa venujú väčšinou vždy nejakému inému miestu, postave a situácii.

Táto kniha však bola z môjho pohľadu trochu iná. Okrem riešenia prípadu sa totiž stávame svedkom vyostrenejších medziľudských vzťahov, ktoré sú po personálnej obmene vo vyšetrovacom tíme mierne naštrbené. Riešenie tejto situácie bolo prepojené aj s osobnými problémami Helen, čo bolo určite príjemným spestrením deja.

Pokiaľ ste však čitateľom, ktorý túži hádať vraha úplne do poslednej stránky, v tomto prípade to úplne možné nebude. Napriek tomu si však príbeh dokáže čitateľa udržať až do konca a úroveň napätia je zachovaná. Myšlienka tohto diela ma len utvrdila v tom, že chorá láska je spojená s chorým konaním a rozhodnutiami. Ak túžite po kvalitnej mrazivej oddychovke, túto knihu určite odporúčam.

 

Úryvok z knihy Pekne spinkaj, bábika: 

“Nedotýkaj sa ma.”

“Spalo sa ti dobre?”

“Nie. Skoro som zmrzla, ty vymletý trkvas. Veď tu od zimy zomriem, to chceš?”

“Prinesiem ti ďalšiu prikrývku.”

“Prosím, pusti ma domov.”

“Vstaň!”

Rozkaz vyštekol nedočkavým a nepriateľským tónom. Ruby si uvedomila, že o tomto chlapíkovi a jeho zmýšľaní netuší zhola nič. Môže sa uchýliť k násiliu? Dal by sa o niečom presvedčiť? Nie je šibnutý?

“Vyzleč sa.”

“Prosím…”

“Vyzleč sa!” zopakoval dôraznejšie. Nepozeral na ňu. Napodiv sa mu chveli ruky. Ruby chcela prehovoriť, no srdce jej bilo prirýchlo, a tak sa nezmohla na slovo.

“Nechcem sa vyzliecť,” dostala zo seba napokon.

“Okamžite sa vyzleč, inak za seba neručím…”

Len čo urobil krok k nej, vyskočila z postele.

“Hneď to bude. Hneď to bude.”

Stále sa na ňu nepozeral. S tichými vzlykmi si vyzliekla vrchnú časť bavlneného pyžama, ktoré jej vymenil za to, v ktorom si doma ľahla. Nebolo príjemné na dotyk a zapáchalo, ale aspoň nezmrzla. Teraz naplno vystavila nahú kožu chladnému vzduchu a triasla sa ako osika. Z úst jej vyšiel ďalší vzlyk, váhavo si stiahla spodný diel pyžama a položila ho na peľasť postele.

Nahá pred cudzincom a s telom ožiareným silnými výbojkami sa cítila nesmierne zraniteľná. Pripomínala ducha, na bledej pokožke sa vynímali tmavé kučierky na ohanbí. Zanovito civela na dlážku, odmietala sa mu pozrieť do očí. Tušila, že si ju premeriava a hodnotí, čo má pred očami. “Choď do riti,” pomyslela si, ale to prázdne silácke gesto ju pramálo povzbudilo. Stála pred ním obnažená a bezmocná.

Podišiel k nej o ďalší krok. Naďalej upierala oči na podlahu. Ešte jeden krok – už stál tesne pred ňou. Načiahol ruku a nadvihol jej bradu. Pozerala sa mu rovno do očí, stáli prakticky nos pri nose. Nozdry jej naplnil jeho svojský pach. Odmietala čo len žmurknúť, tobôž sa usmiať. Pohol rukami a Ruby sa strhla. Na žalúdku pocítila tlak čohosi chladného. Bol to koniec navíjacieho metra. Meral ju.

Snažila sa nehybne stáť, ale telo sa jej chvelo od strachu. Odmeral jej boky, plecia a hrudník. Keď jej na bradavky pritlačil studenú pásku, z oka jej vypadla slza a pocítila, ako sa jej zmocňuje hrôza. Potom jej páskou obopol krk a stiahol. Napokon spokojný odstúpil.

“Môžeš sa obliecť.”

Vzala z postele pyžamo a chvatne si ho obliekla.

“Teraz musím odísť, ale nebudem preč dlho,” prehodil, zatiaľ čo ju pozoroval, ako sa oblieka. “A keďže si spolupracovala, priniesol som ti darček.”

Vybral čosi z vrecka a položil to na nočný stolík. Inhalátor. Ruby podišla bližšie, aby sa presvedčila, že dobre vidí.

“Je tvoj. Nenúť ma, aby som ti ho zobral.”

Povedal to s úsmevom, no tie slová ju zamrazili až do špiku kostí. Teraz už jej bolo jasné, čo jej malo byť zrejmé od samého začiatku – že tento cudzinec má moc nad jej životom a smrťou.”

 

Viac info o tomto titule nájdete tu:

(Navštívené 91-krát, 1 návštev dnes)

A aký je váš názor? Podeľte sa so mnou ;)

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.