RECENZIA: Marta Fartelová - Červená veža smrti

VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Román / Skutočný príbeh
POČET STRÁN: 264
VÄZBA: pevná

„Bolo mu jasné, že ho nepustia na slobodu. Tušil, že odsúdený bol dávno pred vzatím do väzby.”
(str. 139)

O knihe

Sľúbili si večnú lásku. Ján a Mária sa po vstupe do manželstva tešili na svoje najkrajšie spoločné obdobie. Priali si hlavne jedno: byť skromnou rodinou, ktorá prežije šťastný život.

Ich plány im však prekazil nastupujúci režim na čele s komunistickou stranou, ktorá nemala s nikým zľutovanie. Práve Ján sa stáva jednou z nevinných obetí vtedajšej doby a dostáva sa ako robotník do tábora Jáchymovských uránových baní, kde naňho čaká nielen náročná práca, ale aj život v nebezpečných podmienkach pod dohľadom bezcitnej vrchnosti.

Dokáže sa po návrate z väzenia opäť začleniť do bežného života a stať sa pre milovanú rodinu oporou, ktorú tak veľmi po celé roky potrebovala?

„Chcel poskytnúť svojej žene všetko. Bol pracovitý a veril, že poctivou prácou dokáže uživiť nielen seba, ale i svoju rodinu. Z hĺbky duše bol presvedčený, že keď bude tvrdo pracovať, bude sa im dariť, postupne nielen rozšíria živnosť, ale tiež sa mu podarí zabezpečiť rodinu tak, ako si predstavoval. Namiesto toho mal pocit, akoby mu vrchnosť hádzala polená pod nohy.” (str. 101)

Môj názor

S tvorbou slovenskej autorky Marty Fartelovej som sa stretla už dávnejšie, keď sa mi do rúk dostala jej kniha Život na pôžičku (recenziu nájdete TU). Už vtedy ma presvedčila o tom, že do svojich príbehov vkladá veľkú dávku citu a emócií. Preto som tušila, že ani kniha Červená veža smrti nebude v tomto ohľade výnimkou. O to viac, že sa tu rozhodla spracovať skutočný príbeh jej starých rodičov, a poodhaliť tak čitateľom kúsok zo svojho osobného života.

Autorka hneď v úvode oboznamuje čitateľa s okolnosťami, ktoré predchádzali napísaniu tejto knihy. Nenechala pritom nič na náhodu a potrebné informácie si naštudovala z dostupných zdrojov. Práve to sa odrazilo na veľkej autenticite príbehu, aj keď sa autorka netají tým, že v nej dozrieval niekoľko rokov a pátranie po stopách rodinnej histórie bolo náročné.

Samotný príbeh poňala vcelku komplexne. Kniha je rozdelená do troch častí, pričom každá z nich sa venuje inému životnému obdobiu hlavných postáv – Jána a Márie. Tých som si obľúbila od prvej stránky, rovnako ako aj vedľajšie postavy, ktorých osudy ma zaujali.

Autorka vás zavedie predovšetkým do obdobia konca 40. – 50. rokov 20. storočia, kedy mal štát vo všetkom jednoznačne navrch. Na začiatku vás čaká romantický príbeh dvoch obyčajných ľudí, ktorým k životu stačilo skutočne málo. Žiadne materiálne bohatstvo, ale láska, opora, zdravie a šťastie.

Vtedajšia doba však takémuto „ideálu“ nežičila, ale prenasledovala a obviňovala slabších, ktorí sa nemali ako brániť. Čestnosť nestačila, ľudia sa stávali obeťami nepochopiteľných zatknutí a výsluchov, ktoré mali jednoznačný tendenčný charakter. Táto situácia zasiahla aj autorkiných starých rodičov, jednoduchých ľudí plných nádeje a túžby po naplnenom rodinnom živote.

„Najsilnejšia zbraň na manipuláciu ľudí je strach. Strach z bolesti, utrpenia, straty a zo smrti. Všetko to boli nástroje, ktorými sa najľahšie lámali ľudské charaktery. No úplne najúčinnejšia zbraň bol vždy strach o milovaných.” (str. 157)

Autorke sa podarilo kvalitne popísať atmosféru minulej doby, poukázať na pomery, ktorým sa v tom čase museli ľudia bez väčšieho odporu prispôsobiť. Priblížila aj samotný proces či podmienky vo väzení, resp. tábore Jáchymovských uránových baní, ktorý vznikol v 50. rokoch a dnes je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Pre mňa to bolo niečo úplne nové, keďže som ešte nečítala žiadnu knihu s podobnou tematikou.

V poslednej časti sa zamerala na následky, s ktorými človek, ako obeť vtedajšieho režimu, bojovala aj niekoľko rokov po návrate domov. Pocit pravej slobody sa totiž dostavil len málokedy, prevažovali náhle zmeny nálad, zatrpknutosť či výčitky svedomia.

Knihu Červená veža smrti odporúčam všetkým milovníkom skutočných príbehov, ale aj tým, ktorí si nezakrývajú oči pred minulosťou a režimom, ktorý ľuďom spôsoboval nemalé trápenie. Stretnete sa tu nielen so zúfalstvom, bolesťou či smrťou, ale aj pekným a dojímavým príbehom lásky, ktorý zahreje pri srdci. Mne autorka aj v tomto diele dokázala, že je pani spisovateľka, ktorá si bezpochyby zaslúži viac čitateľskej pozornosti.