VYDAVATEĽSTVO: Motýľ
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Triler / Román
POČET STRÁN: 240
VÄZBA: pevná

„Niekto iný musí zomrieť.“

O knihe

Skupina mladých nadšencov sa jedného dňa vydáva na výlet do exotickej divokej prírody s vidinou úžasného životného dobrodružstva. Ich očakávania sa však, zámenou účastníkov a vplyvom viacerých udalostí, razom menia na zúfalstvo a boj o prežitie.

Tereza sa odrazu ocitá uprostred divočiny a bojuje nielen s nehostinnými podmienkami, ale aj so získaním dôvery k ľuďom, ktorí ju obklopujú. Do ich partie sa navyše postupne zamotáva neprístupný Tomáš, ktorého prítomnosť a správanie vyvoláva množstvo otázok.

Dokáže si Tereza vybudovať dôveru voči tým, ktorí jej môžu nielen pomôcť, ale ju aj priviesť do záhuby?

„Ticho, vyslovili nehlučne jeho pery. No moje srdce ho ignorovalo a trieskalo o hrudný kôš tak hlasno, že to muselo byť počuť na kilometre ďaleko. Nie. Moje srdce nemá pud sebazáchovy a táto jeho neposlušnosť ma určite bude stáť život.“ (str. 5)

Môj názor

Slovenská autorka Martina Jakubová nie je na knižnej scéne žiadnym nováčikom a jej tvorba sa primárne zameriava na ženské publikum. Hoci som jej knihy registrovala už dávnejšie, do rúk sa mi žiadna z nich nedostala. Až pokým sa neobjavila kniha Pád do ticha, ktorá sľubovala nádych trileru, a tým aj niečo žánrovo iné, než na čo bolo jej čitateľské publikum zvyknuté. Moja zvedavosť bola umocnená aj tým, že autorkine knihy sú vo všeobecnosti čitateľmi hodnotené veľmi pozitívne.

Priznám sa, že hoci je obálka jednoznačne výrazná a na pultoch kníhkupectiev môže zaujať, mňa v prvom momente natoľko neoslovila. Čím viac som sa však ponárala do samotného príbehu, tým viac som si uvedomovala jej súvislosť s ním.

Už od prvých stránok mi autorkin štýl písania veľmi sadol. Píše s ľahkosťou, do viet vkladá svojský humor, štedrú dávku sarkazmu a irónie. V podobnom duchu je vystavaných aj viacero dialógov medzi postavami, čím sa autorke podarilo mierne odľahčiť dusivú atmosféru, ktorú navodí už v samotnom úvode a tiahne sa celým príbehom.

„Správala sa, akoby skúšala, kde sú moje hranice únosnosti. A to by žiadny človek s trochou súdnosti robiť nemal. Nebola by prvou mŕtvolou na mojom zozname.“ (str. 69)

Drvivá väčšina deja je vsadená do divokej ekvádorskej prírody. Čitateľ sa zoznamuje s partiou mladých ľudí, postavami, ktoré pôsobia veľmi uveriteľne. Nadšene a bezhlavo sa púšťajú do dobrodružstva, o ktorom si myslia, že bude nezabudnuteľné. V istom zmysle sa ani nemýlia. Avšak trochu v inom smere, než pôvodne očakávali.

Kniha sa číta veľmi rýchlo a ľahko, dej má spád a stránky mi pod rukami ubiehali jedna radosť. Príbeh je vyrozprávaný prostredníctvom nepravidelne striedaných pohľadov hlavných postáv – Terezy a Tomáša. Tie však nie sú konkrétne pomenované, preto mi občas chvíľu trvalo, kým som sa zorientovala v tom, kto sa v danom momente prihovára čitateľovi.

Hoci anotácia môže na niekoho pôsobiť trochu prvoplánovo, príbeh sa uberie cestou, ktorú asi len málokto očakáva. Musím však súhlasiť s názormi, že koniec bol trochu prirýchly a zaslúžil by si ešte aspoň pár strán navyše.

Knihu Pád do ticha odporúčam milovníkom dobrodružných románov s prvkami trileru, ktoré udržia vašu pozornosť až pokým neotočíte poslednú stranu. Okrem napätia a uveriteľných opisov, z ktorých vám ale nebude fyzicky ťažko, si pre vás autorka pripravila aj vydarenú kombináciu humoru, lásky, romantiky či erotiky. A keďže nejde o typický ženský román, myslím si, že by táto kniha mohla zaujať aj mužské čitateľské publikum. Ja sa už teraz teším na ďalšie diela, ktoré nám autorka prinesie v budúcnosti.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem