VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Une rose seule
PREKLAD: Jarmila Pospěchová
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 184
VÄZBA: pevná s prebalom
„Niekedy nezvyčajne nádherná chvíľa ponúkne duši nový pohľad.“ (str. 13)
O knihe
Štyridsaťročnú botaničku Rose jedného dňa prekvapí zvláštny telefonát od notára, na základe ktorého sa má vydať do Japonska na čítanie poslednej vôle jej bohatého otca. Hoci o jeho existencii vedela, nikdy ho nemala príležitosť spoznať. I napriek počiatočným pochybnostiam napokon zvíťazí zvedavosť, a tak odcestuje do Kjóta.
Ubytovaná v otcovom dome a obklopená japonskými zvyklosťami sa snaží postupne vnútorne vyrovnať s komplikovanou minulosťou. Spoločnosť jej robí Paul, asistent jej otca, ktorý ju denne vodí na zaujímavé miesta, ku ktorým si postupne buduje vzťah. Cesta, po ktorej sa vydala, jej však odkrýva toho omnoho viac, než len pravdu o vlastnej rodine.
„Rose mala štyridsať, no život si takmer neužila. Ako dieťa vyrastala na peknom vidieku, plnom krátko kvitnúcich orgovánov, polí a čistiniek, černíc a trstiny pri potoku, a vždy večer, pod kaskádami zlatistých oblakov a ružových západov, pochopila múdrosť sveta. Keď slnko zapadalo, zahĺbila sa do čítania románov, takže jej dušu formovali chodníčky a príbehy. A jedného dňa, tak ako človek stratí vreckovku, Rose prišla o svoje vyhliadky byť šťastná.“ (str. 26)
Môj názor
Francúzska autorka Muriel Barbery sa do povedomia čitateľov zapísala predovšetkým medzinárodne uznávaným bestsellerom S eleganciou ježka, ktorý u nás vyšiel vo vydavateľstve SPN – Mladé letá (2008) pod názvom Pichľavá elegancia. Dielo Jediná ruža je v poradí už jej piatym románom, a pre mňa zároveň prvou knihou od tejto ospevovanej autorky, po ktorej som sa rozhodla siahnuť.
Okrem toho, že ma u nej zlákala anotácia a krásna obálka, uvedomila som si, že knihu z japonského prostredia som už v rukách nedržala naozaj veľmi dlho (naposledy asi Pamäti gejše, ktorú rozhodne odporúčam).
Už po prvých stránkach som cítila, že táto kniha nebude jednoduchým čítaním a bude si odo mňa vyžadovať väčšiu dávku sústredenia. Autorka je totiž učiteľkou filozofie, čo sa odráža aj na jej štýle písania a všeobecne v tom, akým spôsobom podáva samotný príbeh. Využíva kvetnatý, priam poetický jazyk, kladie dôraz na detaily a veľké množstvo opisov pre čo najlepšie vykreslenie atmosféry. Aj keď sú dialógy v menšine, sú písané inteligentne a ponúkajú priestor pre úvahy.
„Život je možno ako maľba, na ktorú sa pozeráme spoza stromu. Táto maľba sa nám ponúka v celku, no úplný obraz dostaneme až vtedy, keď sa na ňu pozrieme z rôznych uhlov pohľadu. Keď má človek depresiu, bráni mu to vo výhľade. Život ako celok ho ničí.“ (str. 80)
Zaujímavosťou tejto knihy je, že krátke kapitoly sa striedajú s ešte kratšími príbehmi z japonského prostredia, s čím som sa doteraz ešte v žiadnej knihe nestretla. Tieto starodávne bájky úzko súvisia aj s príbehom samotnej Rose a sú jednoznačne originálnym oživením deja.
Hlavná hrdinka Rose je postava, ktorá si spočiatku pravdepodobne príliš nezíska čitateľove sympatie. Je zatrpknutá, mrzutá, náladová a plná pochybností či nepochopenia. Aj v dospelom živote ju však ovláda pohnutá mladosť a nezáujem zo strany matky, ktoré ju priviedli k totálnej apatii. Jej život a vnímanie sveta sa však pomaly mení práve príchodom do Kjóta, objavovaním krásy japonského prostredia či miestnych zvyklostí, ale aj vďaka spoznávaniu ľudí, ktorí počas života obklopovali jej otca.
Akýmsi protipólom k jej správaniu je sympatický Paul, ktorý sa obrnený trpezlivosťou snaží v nej zapáliť lásku ku krajine či prírode. A to i napriek tomu, že sám má vo svojom živote veľké trápenie. O samotných postavách sa však toho príliš veľa nedozvieme. Hoci autorka predostrie pár informácií z ich minulosti, pointa je v konečnom dôsledku postavená na niečom inom. Samotný príbeh vnímam ako druhotný, primárne ide o hľadanie seba samého, odpustenie, zmierovanie sa s minulosťou či spoznávanie svojich koreňov.
Knihu Jediná ruža odporúčam náročnejším čitateľom, ktorí obľubujú príbehy z japonského prostredia, chceli by aspoň na chvíľu spomaliť a zamyslieť sa možno aj nad svojím životom. Hoci neponúka prekvapivé situácie či zvraty, nájdete tu veľa pekných, úprimných a pravdivých myšlienok, ktoré do čitateľskej duše dokážu vniesť pokoj a rovnováhu. Kniha je plná kvetov, chrámov, lásky k prírode, japonskej kultúry či podmanivej atmosféry, a napokon do istej miery zaiste ulahodí aj milovníkom romantiky.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem
