RECENZIA: Samuel Bjork – Cestujem sama

Kniha Cestujem sama je prvotinou nórskeho autora Samuela Bjorka.  To, že sa dielo stane svetovým bestsellerom ešte nemusí automaticky odrážať jeho kvalitu, avšak v tomto konkrétnom prípade sa táto ukázala v plnom svetle. V čom je teda tento triler natoľko výnimočný, že dokázal zaujať čitateľov a milovníkov mrazivých severských detektívok po celom svete?

 

VYDAVATEĽSTVO: Ikar
SÉRIA: Holger Munch a Mia Kruger (1. diel)
ROK VYDANIA: 2015
ŽÁNER:
Detektívka / Triler
ČESKÁ VERZIA:
V lese vidí anděl
ORIGINÁLNY NÁZOV:
Det henger en engel alene i skogen
POČET STRÁN:
464
VÄZBA:
pevná

Recenzia: 

Celý príbeh je vystavaný na prelínaní viacerých dejových línií, a aj to je jedna z vecí, ktoré robia túto knihu výnimočnou vo svojom žánri. Ide v podstate o vraždenie 6-ročných dievčatiek, ktoré majú nastúpiť do prvého ročníka školy. Ich vraždy sú charakteristické určitým rituálom. Nájdu ich obesené hlboko v lese, odeté ako bábiky, na chrbte majú školskú aktovku a okolo krku zavesenú tabuľku s nápisom “Cestujem sama.” Keď už by sa však zdalo, že páchateľ má vyprofilované svoje modus operandi, dochádza k zvratu, ktorý si nikto nevie vysvetliť.

Prípadu sa ujme policajný vyšetrovateľ Holger Munch, ktorý si na pomoc povolá svoju bývalú kolegyňu Miu Krügerovú. Hoci je Mia veľmi inteligentná a bystrá žena, od začiatku príbehu je vykresľovaná ako psychicky labilná postava, ktorá sa rozhodla “odstrihnúť” od zvyšku sveta. Dokonca premýšľala o ukončení svojho života na odľahlom ostrove mimo civilizácie, kde určitý čas pobudla. Po naliehaní bývalého  kolegu sa však rozhodne vstúpiť do tohto prípadu a podieľať sa na jeho vyriešení.

“Prečo sa takto správa? Ako vzdorovité decko! Čo sa azda ľutuje? Ona, ktorá sa nikdy v život nesťažovala ani na jeden jediný prežitý deň?” 

Obe postavy som si hneď od začiatku obľúbila, nakoľko pôsobia veľmi sympaticky. Niekedy sa navzájom doťahujú, ale v skutočnosti sú veľmi dobre zohratá dvojka. Hneď v úvode knihy, autor čitateľovi v krátkosti približuje obe hlavné postavy. Dozvedáme sa o tajomnej minulosti Mie, jej nie najlepších vzťahoch v rodine a smrti jej sestry Sigrid.

Samozrejme, vyšetrovací tím tvorí aj skupinka ďalších šikovných ľudí, z ktorých spomeniem napríklad mladého hackera Gabriela, ktorý bol veľkou oporou pri riešení tohto prípadu. Musím však podotknúť, že autor v knihe použil veľké množstvo postáv, s ktorými nás postupne zoznamuje. Mohlo by sa preto stať, že je všetko v niektorých momentoch veľmi chaotické a neprehľadné, avšak postupne čitateľ zistí, že všetky naoko s dejom nesúvisiace postavy na konci príbehu do celej skladačky dokonale zapadnú. A keď som si už myslela, že v príbehu žiadny zvrat nenastane, do prípadu sú nakoniec zapojení aj tí, o ktorých by som to zo začiatku nebola povedala.

Dej je rozdelený do 7 častí, a zároveň do väčšieho množstva krátkych kapitol. Mne osobne bolo sympatické, že v knihe nenájdete zbytočné krvavé scény, ktorých je tam vsadených naozaj minimum. Preto sa domnievam, že autorovou prioritou bolo udržanie čitateľa v neustálom napätí, čomu dopomáhajú aj spomenuté kratšie kapitoly, ktoré vás prinútia obracať stránku za stránkou.

Priznám sa, že spočiatku som mala z tejto knihy zmiešané pocity. Začiatok bol naozaj skvelý a vtiahol ma okamžite do deja. Potom akoby však nastal určitý útlm a miestami sa mi zdalo, že autor využíva príliš dlhé opisy udalostí. Tento pocit ma však po čase naozaj opustil, až som sa napokon nedokázala od knihy odtrhnúť. Keď som si už aj myslela, že s istotou viem určiť, kto je páchateľom, všetko sa to zvrtlo a ku koncu sa dostavilo prekvapenie. Tým len chcem povedať, že sa nenechajte odradiť veľkým množstvom postáv alebo dlhšími opismi. Kniha je napísaná zaujímavým štýlom, premyslená do najmenších detailov a nakoniec do seba všetko pekne zapadne.

 

Odporúčanie:

Knihu odporúčam milovníkom kvalitných mrazivých trilerov, pri ktorých nie je núdza o poriadnu dávku napätia a zimomriavok. Označenie “brilantný nórsky triler” si táto kniha z môjho pohľadu určite zaslúži.

 

 

Úryvok z knihy Cestujem sama:

“Nebola som celkom…” začala Mia, ale zdráhala sa dokončiť vetu.
“Celkom čo?”
“Nie, vlastne neviem. Nebola som úplne na príjme. Ešte som sa do toho celkom nedostala. Nevidím celkový obraz, tuším, že za týmto vzorcom sa skrýva aj niečo iné. Viem, že to tam je, priam to na mňa kričí, je to jasné ako facka, ale stále mi to uniká. Chápeš, čo tým chcem povedať?”
“Ono to príde,” upokojoval ju Munch, “bola si chvíľu mimo, je to len preto.”
“Asi máš pravdu,” prikývla Mia pomaly, “aspoň v to dúfam. Aby som bola úprimná, cítim sa dosť nepoužiteľná. Ľutujem samu seba. Ako keby som sa vracala do detstva. To sa mi však vôbec nepodobá, veď ja sa takto zvyčajne nesprávam. Musíš mi sľúbiť, že ak sa nepozbieram, stiahneš ma z prípadu.”
“Mia, ja ťa potrebujem,” odvetil Munch, “existuje dôvod, prečo som ťa dotiahol späť.” 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, pretože tam sa cítim skutočne sama sebou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.