RECENZIA: Sebastian Fitzek - Darček

VYDAVATEĽSTVO: Tatran
ORIGINÁLNY NÁZOV: Das Geschenk
PREKLAD: Mária Mlynarčíková
ROK VYDANIA: 2019
ŽÁNER: Psychologický triler
POČET STRÁN: 288
VÄZBA: pevná s prebalom

„Niekedy je pravda príliš strašná na to, aby s ňou človek dokázal ďalej žiť – a nevedomosť je najväčším darom na svete.“

O knihe:

Milan Berg je analfabet. Jeden z vyše 6 miliónov žijúcich v Nemecku. Jedného dňa stojí na semafore a má namierené do práce. V jeho blízkosti zastaví auto, ktoré ho upúta na prvý pohľad. Na zadnom sedadle sedí mladé dievča, oči má plné sĺz a cez okno mu ukazuje hárok papiera, na ktorom je niečo napísané.

Ide jej o život? Milan však nie je schopný zhodnotiť, či je jeho tušenie správne. Odkaz totiž nedokáže prečítať. No aj napriek tomu mu to nedá a vydáva sa po stopách neznámeho dievčaťa. To však ešte netuší, že táto záhada má s jeho osobou omnoho väčšiu súvislosť, než by bol na začiatku vôbec predpokladal.

„Sám nevedel, či sa obzrel náhodou, alebo to bol podmienený reflex. Zelená limuzína Volvo zabrzdila tesne pri ňom, dvomi pneumatikami dokonca stála na označení cyklotrasy. Milan okamžite zablúdil pohľadom dovnútra auta. A to, čo tam videl, mu navždy zmenilo život.“ (str. 26)

Môj názor:

Knihy Sebastiana Fitzeka nečítam úplne zaradom, ale viac-menej podľa aktuálnej nálady. V minulosti sa ku mne ako prvá dostala kniha Balík (recenzia TU), po nej Terapia (recenzia TU), ktorá ma veľmi pozitívne prekvapila, a napokon, ako tretí v poradí som prečítala Darček, ktorý bol zase z úplne iného súdka.

Musím povedať, že v tomto prípade ma okamžite zaujala anotácia, ktorá sľubovala niečo netradičné a originálne. Úžasne spracovaná obálka už bola len bonusom. Keďže, ako som už spomenula, som ešte nečítala všetky knihy od tohto autora, neviem túto knihu posúdiť úplne komplexne s ohľadom na jeho ostatné diela. Myslím si však, že to nevadí, nakoľko aj v tomto prípade ide o separátny príbeh, ktorý v sebe skrýva odkaz na riešenie dôležitých tém.

Autor začína celkom zostra, a preto sa musíte pripraviť na to, že prvé stránky sú o niečo brutálnejšie a drsnejšie. Zvyšok knihy mi však už taký neprišiel.

V úvode je potrebné sa trochu lepšie zorientovať, prehrýzť súvislosťami a lepšie sa oboznámiť s hlavnou postavou. Milan sa musí pravidelne popasovať s problémami, ktoré mu prináša porucha, bojuje o svoje miesto v spoločnosti. Jeho snaha o začlenenie sa však nie je príliš úspešná. Prejavuje sa u neho hanblivosť, nízke sebavedomie, stres či beznádej, ktoré vyúsťujú do častého klamstva a zatĺkania pravdy. A čitateľ má možnosť nahliadnuť do jeho hlavy, oboznámiť sa s jeho prežívaním a pochopiť dôvody uzatvárania sa pred okolitým svetom.

„Klamem jej. Ráno, na obed aj večer. Tak ako všetkým ľuďom okolo seba. Ale neviem s tým prestať. Lebo vždy, keď som sa niekomu zdôveril, dotyčný sa mi vysmial, vyhodil ma z práce alebo ma opustil.“ (str. 21)

Ako autor čitateľa informuje, „v Nemecku žije viac než 6 miliónov funkčných analfabetov. Ľudí, ktorí sa v škole naučili rozpoznať akurát toľko viet, aby sa nejako prešvindľovali životom.“ (str. 20) Milan má napríklad schopnosť ukladať si spomienky ako obrazy, kresliť a vďaka tomu aspoň ako-tak fungovať. Autor sa však nezameral len na tému analfabetizmu, ale poukázal aj na problematiku psychopatie. Zamýšľa sa nad vnímaním zla. Je to choroba? Dá sa zdediť? Ovplyvňuje to genetika? Učí sa mu človek v priebehu života?

V knihe nájdete typický autorov rukopis, teda krátke kapitoly a veľké množstvo dialógov, ktoré posúvajú dej rýchlejšie vpred. Zároveň často strieda časové obdobia, ako aj vnímanie situácií z pohľadu viacerých postáv.

Z môjho pohľadu kniha Darček neukrýva v sebe toľko napätia či väčších dejových zvratov, na aké sme u Fitzeka zvyknutí. Hoci mi námet knihy prišiel od prvého momentu skvelý a neokukaný, samotné spracovanie ma už až natoľko nedostalo, niektoré situácie mi prišli príliš prekombinované až nereálne. Faktom však ostáva, že autor to s ľudskou psychikou naozaj vie a drží čitateľa v nevedomosti až do úplného konca. A ako je už u neho zvykom, pri srdci zahrejú stránky s jeho poďakovaním, ktoré je vždy podané veľmi originálne a s humorom jemu vlastným.