RECENZIA: Silvia Bystričanová - Tu som doma

Slovenská autorka Silvia Bystričanová má na svojom konte viacero úspešných titulov. Aj v najnovšom románe Tu som doma, v poradí už desiatom, otvára témy, s ktorými sa čitateľ môže stretnúť v rôznych obdobiach svojho života.

Naďa Wernerová, mladá žena, ktorá to už od detstva nemala v živote ľahké, dostáva jedného dňa úradný list od notára. V ňom stojí, že sa stáva dedičkou obytného domu po svojom zosnulom strýkovi Ottovi, o ktorého existencii nevedela. Po prvotnom šoku sa prejaví jej temperamentná povaha a rozhodne sa, že svoj život od základov zmení. A tak vymení prenajatú garsónku za bývanie vo voľnom byte v dome, ktorý pre ňu postupne začína znamenať omnoho viac. V jeho útrobách totiž spoznáva nielen jednotlivých obyvateľov, ale aj samu seba.

Za jednoduchým námetom je ukrytý príbeh plný hlbokých myšlienok, ktoré si síce nie je možné všetky zapamätať, v danom momente však ponúknu veľa pravdy a prinútia k zamysleniu. Samotný dej veľmi vhodne vystihuje aj jemná kreslená obálka, ktorej odkaz sa pred čitateľom odkrýva postupne.

Krása sa skrýva v jednoduchých veciach

Autorke sa podarilo vytvoriť sympatické postavy, ktoré pôsobia autenticky a reálne. Príbeh ako vystrihnutý zo života prezrádza osudy „obyčajných ľudí“, mladých aj starých, svojských či utiahnutých, no v konečnom dôsledku zaujímavých a inšpiratívnych. Vzájomné spoznávanie a budovanie nových priateľstiev dokáže pomôcť pri formovaní osobnosti či ponúknuť nejednu životnú lekciu.

Pozornosť si zaslúži bezpochyby vzťah najlepších kamarátok Nade a Jozefíny, ktorý je prajný, plný podpory, štedrosti a nepozná závisť či intrigy. Čitateľ sa dočká aj primeranej dávky romantiky a lásky, ktorá sa často objaví až vtedy, keď to už najmenej čakáme.

„Človek je tvor rozumný len do momentu, kým si ho nenájde láska. Niežeby človek pri stretnutí s láskou rozum celkom strácal, ale nečakane vyjde zo svojej samoty tak odovzdane, že sa mu chce žiť čo najintenzívnejšie a zároveň je ochotný pre milovanú bytosť zomrieť. Láska nemá mieru. Láska je alebo nie je. Všetko medzi tým sú len špekulácie.“

Ani zďaleka však týmto nie sú vyčerpané všetky témy, ktoré sa autorke podarilo do tohto príbehu vtesnať. Poukazuje na potrebu spomaliť, zamerať sa na prežívanie prítomného okamihu a žiť s myšlienkou, že čo má prísť, príde. Do popredia dáva aj otázku nedokonalých rodinných vzťahov, hľadania rodičovskej lásky či odpustenia, ktoré je dôležité pre dosiahnutie vnútorného pokoja.

Slová, ktoré dokážu pomôcť

Román Tu som doma je útly, no svojím obsahom veľmi bohatý. Je o odvahe, nádeji či lepších zajtrajškoch a hoci primárne oslavuje život, za jeho prirodzenú súčasť považuje aj smrť. Príbeh sa síce nevyznačuje komplikovanosťou či prekvapivými zvratmi, oplýva však úžasnou atmosférou a láskavosťou.

Autorka používa inteligentný a príjemný jazyk, starostlivo vkladá slová do viet, ktoré dokážu povzbudiť a pohladiť po duši.

„Sú situácie, ktorých sa bojíme, a keď prídu, prekvapia nás ľahkosťou, s ktorou sme ich zvládli. Vo svojej imaginácii si predstavíme najprv všetky hrozivo vyzerajúce možnosti, pretože naše emočné systémy majú zo strachu strach, ale v konečnom dôsledku sa nám snažia dopomôcť k tomu, aby sme rozvíjali svoje schopnosti pasovať sa so životom a aby sme prekonali strach, ktorý vychádza z vnútorného sveta človeka. Strach má veľké oči dovtedy, kým sa nepozrie pravde do oči.“

A napokon, každá kapitola sa začína výstižným príslovím, ktorých zoznam nájdete zhrnutý v úplnom závere knihy.