VYDAVATEĽSTVO: Lindeni (Albatros Media)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Vintervatten
PREKLAD: Katarína Uhríková
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Detektívka / Triler
POČET STRÁN: 288
VÄZBA: pevná s prebalom
„Možno to však boli povery.
Možno to bol len vietor.“
(str. 10)
O knihe
Ostrov Orust, západné pobrežie Švédska. Martin, jeho manželka Alexandra a ich dve deti – trojročný Adam a šesťmesačná Nellie, žijú šťastný a naplnený rodinný život. Avšak len dovtedy, kým jedného dňa nedôjde k nešťastiu. Kým Alexandra s dcérou odchádza na návštevu, Martin sa s Adamom chystá na piknik pri mori. Ešte pred odchodom však zazvoní telefón, Martin sa vracia do domu a syna necháva chvíľu osamote.
Keď sa vráti, zisťuje, že Adam bez stopy zmizol. Nevie ho nikde nájsť, no keď sa rozbehne k moru, do očí mu udrie malé vedierko vznášajúce sa na hladine. Čo sa mu mohlo stať? Kým väčšina indícií vedie k utopeniu, v hre stále ostáva aj únos či dokonca pôsobenie nadprirodzených síl. Čas plynie a na povrch sa dostávajú prekvapivé skutočnosti, o ktorých rodina dovtedy ani len netušila.
„Pred očami mu prebleskovali túžobné obrazy, čoraz zúfalejšie predstavy, že Adamova bezstarostná tvár sa čochvíľa objaví pri móle, za tamtým vysokým kríkom, na pláži nad zbierkou ploských kamienkov, či vybehne spoza najbližšej skaly. No kamkoľvek Martin obrátil zrak, všade vládlo ticho a prázdnota. Adama nikde nenašiel.“ (str. 33)
Môj názor
Švédska autorka Susanne Jansson debutovala v roku 2017 krimirománom Rašelinisko, ktorý sa tešil vo svete veľkému úspechu. Aj keď som po ňom doteraz nesiahla, som rada, že sa mi do rúk dostal autorkin druhý román s názvom Zimná voda. Keď som si ešte pred samotným čítaním príbehu pozrela medailónik autorky, došlo mi veľmi ľúto, že jej ďalších kníh sa už, bohužiaľ, nedočkáme. Knihu síce stihla dopísať, avšak v lete 2019 prehrala svoj boj s rakovinou, a nedočkala sa tak už ani jeho pôvodného vydania v roku 2020.
Ak by ste sa chceli o knihe Zimná voda dozvedieť niečo viac, možno by neuniklo vašej pozornosti, že je primárne zaraďovaná niekde na pomedzie detektívky a trileru. Z môjho pohľadu v nej nájdete aj isté prvky psychologického románu, nakoľko autorka, na pozadí zmiznutia malého chlapca, ponúkla aj sondu do vnútorného prežívania niektorých postáv, predovšetkým zúfalého otca. Ten si kladie za vinu svoju chvíľkovú nepozornosť, opúšťa sa a uzatvára do seba, okolie pre neho prestáva existovať.
Autorka do deja zakomponovala viacero postáv, v ktorých sa však nebudete strácať, nakoľko každá z nich má v príbehu svoje miesto, opodstatnenie a dopĺňa ho. Tak sa stretávame napríklad aj s bývalou policajnou fotografkou Mayou, spočiatku nenápadnou postavou, ktorá odmietla veriť dohadom a Adamov prípad jej nedá pokoja. Vo všeobecnosti sa autorke podarilo vytvoriť sympatické postavy, s ktorými sa čitateľ dokáže ľahko zžiť.
„Ani sa nesnažil zachytiť sa, nájsť záchranné lano. Len padal a padal, akoby chcel zistiť, ako hlboko človek dokáže klesnúť. Nevzdoroval, nebránil sa. Svojím spôsobom bolo oslobodzujúce nechať všetko tak a tiež prísť o život.“ (str. 57-58)
Ak patríte medzi fanúšikov severskej literatúry, určite vám je známe, že sa v nej vo väčšine prípadov kladie dôraz na podrobnejšie opisy, rozprávanie či minimum dialógov. S pomalším napredovaním deja sa síce stretnete aj v tejto knihe, avšak autorka má dar vykresliť prostredie a ponurú atmosféru natoľko autenticky, že prípadná slabšia dynamika príbehu vôbec neublíži, práve naopak. Vo mne autorkin štýl písania vzbudil zvedavosť, a to od úplne prvej stránky až po poslednú.
Zmiznutie dieťaťa, frustrácia rodiča, preberanie celej viny na seba, absolútna apatia, asociálnosť či nechuť do života. Hoci samotný námet nemusí podľa anotácie pôsobiť na čitateľa úplne originálne, spracovanie je kvalitné, udržiava v napätí a atmosféra nepustí, až kým sa nedozviete, čo sa v skutočnosti stalo. Do toho autorka zakomponovala prekvapivé spojitosti s minulosťou, ktoré postupne vyplávajú na povrch, ako aj mysteriózne prvky, ktorých bolo akurát na to, aby všetko pôsobilo uveriteľne.
Knihu Zimná voda odporúčam milovníkom krimirománov, v ktorých je podstatná časť deja venovaná vnútornému prežívaniu postáv, ich myšlienkam či úvahám. Nenájdete tu žiadnu zbytočnú brutalitu, krv či nechutné opisy. Autorka v tejto útlej knihe vsadila na vytvorenie stupňujúceho napätia, čo sa jej aj jednoznačne podarilo. Ak by ste teda mali niekedy chuť na kvalitnú severskú jednohubku, tento príbeh vám určite odporúčam.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem
