RECENZIA: Viktória Dominová - To najhoršie v nás

VYDAVATEĽSTVO: Naše vojsko
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Triler
POČET STRÁN: 336
VÄZBA: pevná s prebalom

„Niekedy, keď sme pod obrovským emocionálnym tlakom a nezvládame prekážky, ktoré nám občas život do cesty podhodí, potkneme sa. Vtedy môže na povrch vyplávať to najhoršie v nás a pekne nám zamotá hlavu.“ (str. 61)

O knihe

Učiteľka Soňa a psychológ Ivan. Obaja sklamaní v láske, nesúci si so sebou bremená z minulosti. Stretnú sa úplnou náhodou, keď sa Soňa vyberie na rande naslepo, ktoré jej dohodne jej najlepšia kamarátka Martina. Ihneď medzi nimi preskočí iskra a ani jeden sa novému vzťahu nebráni.

Ideály však čoskoro vystriedajú obavy o život a Ivanovi blízki čelia smrteľnému nebezpečenstvu. Závisť a intrigy sú takmer na dennom poriadku. A aby toho nebolo málo, v Ivanovej ambulancii sa stále častejšie objavuje záhadný klient, ktorý pred ním dlho ukrýva svoju pravú tvár. Bol by schopný spáchať aj vraždu?

„Všetko sa mu rozmazávalo pred očami. Načiahol sa po mobile a vyťukal tri čísla. Jedna, päť, osem. Pred stlačením zeleného slúchadla zaváhal, lebo si všimol nôž, ktorý zvieral v ruke. V šoku ho vytrhol z dcérinho boku, pretože si myslel, že jej pomôže a zastaví krvácanie. Odlepil si prsty od rukoväti a naprázdno otvoril ústa, keď si všimol zreteľné odtlačky prstov. Krv sa mu prilepila k bruškám.“ (str. 18)

Môj názor

S tvorbou mladej slovenskej autorky Viktórie Dominovej som sa po prvýkrát zoznámila vďaka knihe S úctou, Priateľ (recenzia TU), ktorá bola jej prvotinou v trilerovom žánri. Keďže ma upútala, rozhodla som sa siahnuť aj po jej druhom trileri To najhoršie v nás, ktorého anotácia sľubovala príbeh plný tajomstiev a odhaľovania trinástych komnát.

Podstatu celého príbehu veľmi dobre vystihuje temná obálka, ktorej celkový význam však pochopíte pravdepodobne až v úplnom závere. Dej sa odohráva v slovenskom prostredí, čo mňa osobne dokáže vždy potešiť a knihe to dodáva určitú pridanú hodnotu.

Autorka vsadila na napínavý a pútavý prológ, vďaka ktorému si moju pozornosť získala od prvých stránok. Od úvodu s prvkami trileru sa však následne dosť odklonila a v ďalšej časti ide skôr o román, kde na vás čaká romantická linka. V rámci nej si hlavné postavy k sebe nachádzajú pomaly cestu, postupne odkrývajú svoju bolestivú minulosť, životné trápenia či prezrádzajú dôvody svojich stroskotaných vzťahov.

Aj v tomto prípade autorka do deja zakomponovala menej postáv, takže sa v nich nie je vôbec problém orientovať. Okrem hlavných hrdinov, Soni a Ivana, sa tu z času na čas mihne záhadný pacient Karol, ktorého správanie a už len samotné pôsobenie v tomto príbehu ma dokonale miatlo až do posledných stránok. Po celý čas som premýšľala nad prepojením, hľadala spojitosti, no autorka nič neunáhlila a dej mala premyslený do detailov. Výborne zvládla náročnú psychológiu postáv a všetko pôsobí veľmi uveriteľne.

„Čas hojí a lieči. Zostanú jazvy, ktoré sa občas otvoria a tie jeho si nemohli vybrať vhodnejší okamih. Rýchlo ich pozaliepal, vstal, oprášil si oblečenie a vydal sa zadným vchodom cez dielňu do domu. Dostal sa do kúpeľne bez toho, aby vzbudil niečiu pozornosť, zhodil zo seba oblečenie a doprial si sprchu. Krátku, pretože pri dlhej sa obával recidívy.“ (str. 188)

Príbeh je, okrem iného, plný intríg, závisti či temných spomienok. Napätie pomaly graduje, dej je strhujúci a núti premýšľať nad (často nelogickým a nepochopiteľným) správaním postáv. Ukazuje sa, že aj keď sa snažíme minulosť potlačiť, do istej miery nás formuje a v určitom okamihu sa môže do nášho života vrátiť ako bumerang.

Osobne ma záver až tak neprekvapil, nakoľko samotnú zápletku som odhalila už o niečo skôr. Autorka ma však už v predchádzajúcej knihe oslovila svojím príjemným a jednoduchým štýlom písania, takže som i napriek tomu zvedavo otáčala stránky až do úplného konca.

Knihu To najhoršie v nás odporúčam milovníkom príbehov, ktoré ponúkajú napätie, temnotu a realistické postavy. Hoci sa počas čítania objavilo niekoľko prekvapivých momentov, autorka sa skôr zamerala na rodinné vzťahy a dlho ukrývané tajomstvá, ktoré postupne vyplávali na povrch. Aj preto mi občas príbeh evokoval skôr rodinnú drámu ako triler, čo mu však na kvalite rozhodne neubralo.