RECENZIA: Vincent Kliesch & Sebastian Fitzek – Auris

VYDAVATEĽSTVO: Tatran
SÉRIA: Auris (1. diel)
ORIGINÁLNY NÁZOV: Auris
PREKLAD: Andrej Zahorák
ROK VYDANIA: 2021
ŽÁNER: Psychologický triler
POČET STRÁN: 264
VÄZBA: pevná s prebalom

 

„Muž, ktorý z hlasu vyčíta každé klamstvo.
Hovorí však sám pravdu?“

 

O knihe

Matthias Hegel je forenzný fonetik, odborník, venujúci sa akustickej analýze zaistených dôkazov. Vďaka absolútnemu sluchu, ktorý dostal do vienka, si vyslúžil prezývku „Auris“ (z lat. ucho). Keďže je schopný počuť a vycítiť aj veci, ktoré ostatným unikajú, často sa v spolupráci s políciou zapája do niektorých záchranných akcií.

Dnes však sedí vo väzení za brutálnu vraždu bezdomovkyne, za ktorú ho odsúdili na doživotie. Prekvapujúco sa sám udal na polícii. Je však skutočne vinný?

Túto otázku si kladie mladá Jula Ansorgeová, rozhlasová moderátorka, ktorá sa venuje kriminálnym podcastom a odhaľovaniu justičných omylov. Jej viera v Hegelovu nevinu je natoľko silná, že keď sa objaví nová stopa, rozhodne sa do jeho prípadu viac zainteresovať. Táto jej aktivita sa však nestretne s nadšením u každého. A tak prichádza výhražný telefonát, aby okamžite dala od všetkého ruky preč…

 

„Zapamätajte si, prosím, že si neželám, aby ma odtiaľto niekto dostal! Nemiešajte sa do tejto záležitosti a zabudnite na mňa aj na môj prípad. V opačnom prípade sa váš život zmení na nočnú moru. Verte mi. Viem, o čom hovorím. Hádam nechcete skončiť ako ja. Alebo áno?“ (str. 91)

 

Môj názor

Ak sa radíte medzi fanúšikov tvorby nemeckého autora psychotrilerov Sebastiana Fitzeka, zaiste neunikla vašej pozornosti ani kniha Auris, ktorá však trochu vytŕča z radu jeho doterajších diel. V tomto prípade ide totiž o príbeh napísaný „len“ podľa jeho námetu, pričom spisovateľskej úlohy sa zhostil nemecký autor Vincent Kliesch. Mnohí sa preto pred samotným čítaním určite neubránili myšlienke, či ich štýl písania chytí rovnako, ako pri dielach Fitzeka. Za seba musím po dočítaní povedať, že táto spolupráca sa neskutočne vydarila.

Kniha zaujme už svojou anotáciou, ktorá sľubuje originálny námet, s akým som sa v tomto žánri doteraz nestretla. Približuje čitateľom forenznú fonetiku ako kriminalistickú metódu, ktorá môže byť nápomocná napríklad pri samovražedných či rukojemníckych zásahoch. Je priam neuveriteľné, čo všetko sa dá zistiť z farby hlasu a poruchy reči – či už ide o rôzne choroby, výzor alebo nedostatky, ktoré potom v rámci vyšetrovania možno využiť vo svoj prospech.

Práve túto danosť má postava Matthiasa Hegela, forenzného analytika, ktorý sa nečakane ocitá vo väzení. Jeho prípad však nedá spávať Jule, do postavy ktorej vložil autor veľkú dávku sympatie a húževnatosti. Pre svoju tvrdohlavosť sa však zapletie do niečoho, odkiaľ už niet cesty späť a všetko okolo ostro sledovaného prípadu sa začne týkať aj jej.

 

„Ten muž s vysokým hlasom komunikuje kooperatívne. Je priateľský, formuluje výstižné osobné posolstvá, nechal vás dohovoriť a odpovedal na vaše otázky. Nevyhrážal sa vám, iba vám vysvetlil svoj zámer. To, čím sa vám vyhráža, zodpovedá jeho skutočnému úmyslu. Chce vám dať skutočný krimi príbeh so smrteľným koncom. Bez happyendu.“ (str. 121)

 

Autor predkladá čitateľovi príbeh prostredníctvom dvoch dejových línií. Ako to už býva väčšinou zvykom, jedna z nich vás zavedie do minulosti a umožní vám lepšie spoznať práve Julu, ktorej život je aj po rokoch ovplyvňovaný prežitou traumou. Vďaka tomuto striedaniu a krátkym kapitolám je kniha už od prvej stránky neskutočne dynamická, pútavá a nemá žiadne hluché miesta.

 

 

To, že obaja autori spolupracovali naozaj úzko, je cítiť vo viacerých ohľadoch. Čaká na vás veľa šokujúcich zvratov, ktoré sa vyskytujú klasicky na konci kapitol, preto stránky rýchlo ubiehajú a je len veľmi náročné knihu odložiť. Ak by ste si aj mysleli, že je koniec a viete, ako všetko dopadne, už z kníh samotného Fitzeka máte určite skúsenosť, že až do poslednej stránky si nemôžete byť ničím istí.

Záver je doslova nabitý emóciami, avšak ponecháva mnoho nezodpovedaných otázok či odpovedí, ktoré nie sú ani zďaleka dostačujúce. A tak čitateľovi nateraz ostáva nechať sa viesť svojou fantáziou. Keďže však ide len o prvý diel z pripravovanej trilógie, verím, že sa celkového rozuzlenia a potrebných vysvetlení dočkáme.

Knihu Auris odporúčam všetkým milovníkom kvalitných psychotrilerov, ktoré sú plné napätia a nečakaných prekvapení. Je skvelé, že Fitzekov zaujímavý námet sa premietol nielen do rozhlasovej hry, ale vďaka podnetu samotného Kliescha mohol tento príbeh potešiť aj knižný svet. V niektorých momentoch mi dokonca jeho rukopis sedel o niečo viac, keďže mal autor akoby „ľahšie“ pero a príbeh nebol natoľko prekombinovaný. Už teraz sa teším na ďalšie diely z tejto série.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem

Viac info o tomto titule nájdete TU.

 

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, ktoré je mojím druhým domovom.

1 thought on “RECENZIA: Vincent Kliesch & Sebastian Fitzek – Auris

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *