Hviezdy blízko nás je pohodovka na niekoľko príjemných večerov. Emmu by ste asi nechceli za priateľku, možno jej nebudete rozumieť, no napriek tomu vám bude sympatická. V tomto príbehu funguje dokonale. Jediný život, ktorý totiž vedie, je na Instagrame. A aj ten je veľkým klamstvom.

O knihe

Emma Martinsová vedie závideniahodný vzrušujúci život, teda aspoň podľa jej úspešného účtu na Instagrame. Jej príspevky každodenne inšpirujú tisíce sledovateľov.

Skutočnosť je však celkom iná. Emma býva sama v maličkom apartmáne v Londýne. Má strach z kontaktu s okolitým svetom a len zriedkakedy vytiahne päty z domu. Uvoľní sa jedine na strešnej terase, v noci, keď mesto stíchne a na oblohe zažiaria hviezdy. Jedného dňa sa však do vedľajšieho bytu nasťahuje atraktívny Nathan a Emmin skutočný aj digitálny svet sa zo dňa na deň prevráti hore nohami.

Hviezdy blízko nás je príbeh o súčasnom svete, ktorý vedieme na sociálnych sieťach a prestávame žiť ten skutočný, reálny život. Je smutné, ak iba sledujete pribúdajúci počet followerov a snažíte sa vystajlovať fotku, aby bola čo najkrajšia. Presne taká je aj Emma. Len nie celkom svojou vinou.

Viac info o tomto titule nájdete tu:

O autorke

Lilly Adams je pseudonym nemeckej autorky Bettiny Brömmeovej, ktorá v roku 1998 debutovala románom Taký skvelý nemôže byť nijaký muž. Pracovala ako dobrovoľníčka pre viaceré noviny a vyštudovala germanistiku, žurnalistiku a dejiny umenia na univerzite v Bambergu. Píše scenáre pre kriminálny seriál SOKO 5113 a vedie semináre pre začínajúcich autorov.

Začítajte sa do novinky Hviezdy blízko nás z vydavateľstva Ikar:

S tým morom čosi nebolo v poriadku. Vlny boli veľmi vysoké, voda vyzerala priveľmi tmavá a nebo bolo celkom určite až príliš dramatické. Oblohou sa tiahli tmavosivé zdrapy oblakov, až mal človek pocit, že naozaj vo vlasoch cíti vietor a počuje, ako mu hvízda okolo uší. Nádherná fotka ako stvorená pre studený jesenný deň strávený pred kozubom so šálkou horúceho čaju a pri vôni pečených jabĺk. Fotografia vznikla pred vyše rokom a pol, keď bola prvý a doteraz aj posledný raz navštíviť tetu Gwen. Dnes bol prvý májový deň, a hoci do okna neprestajne bubnoval dážď, mala by sa podeliť o jarné pocity. Táto fotka vyzerala, že jej chýba teplo. Navyše prevládalo cez víkend na pobreží nádherné počasie – webkamery z Worthingu prinášali zábery plné slnka a blankytnej oblohy.
Samozrejme, mohla by pridať aktuálnu jarnú snímku orgovánu, čo jej kvitol v obrovskom kvetináči na terase. Dobre si však uvedomovala, že už veľmi dlho nepripojila fotku z nejakej cesty. Potrebovala takú, ktorá by všetkým jednoznačne oznámila: Bola som preč! Mimo Londýna! A táto fotografia pobrežia bola jedna z mála, ktorá sa hodila.
Včera už zavesila šesť rokov starý obrázok jachty, ktorý urobila na pomaturitnom výlete do Kielu. Pochopiteľne, vyretušovala všetky stopy vedúce k Nemecku: vlajky, nápisy aj meno lode.
Prsty jej behali po ponuke v menu, tu pridala kontrast, tam zmenila farby, kopírovala jednotlivé oblasti a vkladala ich na iné miesta. Určite by bolo jednoduchšie stiahnuť hocijakú fotografiu z nejakej bezplatnej platformy, to však nechcela. Skôr či neskôr by si niekto mohol niečo všimnúť.
Po desiatich minútach sa odsunula kúsok od stola a pozorovala svoje dielo. Oveľa lepšie! Nebo žiarilo v sýtych modrých farbách, vlny sa lenivo prevaľovali a more malo farbu takmer ako v Karibiku. Trocha stiahla tyrkysovú – konečne to bolo južné pobrežie Anglicka a nie pláž na Bahamách.
Spokojne skopírovala fotku do mobilu, zavesila na svoj účet a pripísala slová, ktoré jej napadli hneď ráno po prebudení: Nádherný víkend na pobreží! Ešte stále sú blízko slaná vôňa mora, slnko hrejúce pokožku a škrekot čajok v ušiach – tento týždeň sa nemôže začať zle! Čo potešilo cez víkend vás? #Worthing, #coast, #seaside, #sun, #happygirl.
Neubehli ani dve minúty a začali chodiť srdiečka. S komentárom bola ako zvyčajne prvá BritMom:@Em_dreams: Vďaka za túto nádhernú fotku, je ako z rozprávky. Jaj! Tak rada by som zasa išla k moru. My sme sa dostali nanajvýš na ihrisko a do McDonaldu. Čo už, aspoňže malá si to užila.
Emma jej hneď poslala niekoľko palcov hore, jeden bozk a komentár: Rada by som ju konečne videla, ako sa štverá po preliezačkách! Možno to raz klapne. BritMom bola jedna z jej prvých sledovateľov a už si vymenili aj niekoľko súkromných správ. Na jej fotkách bolo hneď badať, či sa má dobre alebo zle. Keď bola šťastná, vešala snímky štýlových frizúr, čo vykúzlila na hlavách svojich zákazníčok. V zlých časoch pridávala ponuré verše, často na temnom gotickom pozadí so symbolikou smrti. V poslednom období, žiaľ, prevažovala poézia.
Fascinovane sledovala, ako narastá počet srdiečok – už ich bola takmer stovka. Stále ju ohromovalo, ako rýchlo komunita reaguje. Čo sú neprestajne všetci online? Keby mala odpovedať podľa seba, tak určite ÁNO.
Emma odložila mobil, chlipla si kávy, čo dávno vychladla, a zahľadela sa z okna. Bolo takmer sedem, mala by začať konečne pracovať. V Nemecku bol sviatok, v Anglicku bude až o týždeň. Jej rodičia sedia určite po tradičnej prvomájovej cyklotúre so všetkými susedmi na záverečnej grilovačke, zatiaľ čo jej sestra vyspáva opicu z technoparty a celý deň strávila v posteli. Pravdepodobne nie sama.
Nakrátko jej zovrelo srdce. Dopila kávu. Zhlboka sa nadýchla a sústredila sa na výhľad za oknom. Nie, teraz sa jej nebude dozaista cnieť za domovom!
„Troy!“ zakričala, ale neprišla nijaká reakcia. Jej starý kocúr sa zase raz ponevieral po strechách a vráti sa až vtedy, keď bude neznesiteľne hladný. A to môže trvať – dnes tak vylízal misku, až ani nebolo vidno, že v nej kedysi niečo bolo.
Aspoňže medzičasom ustal dážď, ktorý Troy z princípu ignoroval, a temné mraky sa rozstúpili. Dokonca sa zdalo, že tu a tam presvitá kúsok modrej. Možno bude mať šťastie a neskôr sa jej podarí niečo zhltnúť na terase. Pohľadom putovala po horizonte. Celkom vpravo The Shard, najvyššia budova v Európe, ktorú Londýnčania pre jej trblietavú tenkú špicu prezývajú Soľnička, oba hotely Plaza a nakoniec London Eye medzi Waterloo a Westminister Bridge. Grandiózny výhľad.
„Buď šťastná, Emma Martinsová,“ zaželala si nahlas a kútiky úst potiahla do širokého úsmevu. „A vďačná.“

Milan Buno, knižný publicista

Kniha vyšla v preklade Branislava Kočana.

Viac info o tomto titule nájdete tu: