Dnešný rozhovor mi ochotne poskytla ďalšia talentovaná slovenská spisovateľka Kristína Pavelková, ktorá písanie považuje za akýsi únik z reality. Čo o sebe a o svojej tvorbe prezradila?
Možno málokto vie, že si vyštudovaná právnička. Preto začnem na úvod hneď otázkou, na ktorú si už asi veľakrát odpovedala. Čo Ťa priviedlo k písaniu?
K písaniu ma priviedol akýsi vnútorný pocit. V jeden okamih som mala potrebu vložiť svoje myšlienky a emócie na papier. Aj keď som veľmi rada písala už od detstva, môj prvý „ozajstný“ príbeh sa zrodil až v dospelosti.
Keď som svoj prvý príbeh posielala do vydavateľstva, vtedy som ani nedúfala, že by sa mi ozvali. A ono sa to naozaj stalo. Asi po týždni mi odpísali, že majú záujem vydať môj rukopis a ja som ešte stále tomu nedokázala uveriť. Až keď môj príbeh dostal reálnu knižnú podobu a ja som držala v rukách svoju prvú voňavú knižku – Takmer dokonalý muž, zaplavil ma neskutočný príval emócií. Je to neopísateľné, keď sa vám splní to, v čo ani nedúfate. Priznám sa, že tento úžasný pocit opätovne prežívam pri každej „novovydanej“ knižke.
Príbeh spomínanej prvej knihy sa dotkol mafiánskej zápletky. Druhá kniha, ktorá Ti vyšla v rovnakom roku pod názvom Neobyčajné leto má už úplne inú myšlienku. Odkiaľ si čerpala inšpiráciu pre tieto svoje prvé diela?
Áno, tieto dve knihy sú úplne odlišné, ale predsa majú jedno spoločné. Aj v prvom, aj v druhom príbehu ma to akosi prirodzene ťahalo k zápletke z právneho prostredia a samozrejme láska, tá nesmie nikdy chýbať 🙂 Obidva vznikli veľmi spontánne, pri ich písaní sa dej v mojej hlave postupne vyvíjal.
Pri Neobyčajnom lete som sa inšpirovala postrehmi z okolia a uponáhľanou dobou, ktorú žijeme a často pozabúdame na skutočné životné hodnoty.
Do každého príbehu, ktorý píšem, vkladám svoje aktuálne emócie a to, čo mám potrebu povedať. Aj preto je každá moja kniha úplne iná.
Tridsiatku považujem u ženy za akýsi zlomový vek, kedy by už mala mať vo svojom živote jasno. Tento príbeh som písala práve v čase, keď som ja sama mala tridsať rokov. Síce som nebola slobodná a zúfalá ako hlavná hrdinka môjho románu, ale bilancovala som, čo všetko som do tohto veku stihla a čo všetko mi uniklo.
Myslím si, že žena po tridsiatke je so sebou spokojnejšia ako keď mala napríklad dvadsať a vie, čo od života očakáva. A práve tento vnútorný pokoj hľadá hlavná hrdinka v knihe Mám tridsať, čo teraz.
Na vydavateľstvo Elist som natrafila náhodou, keď som surfovala po internete. V tom čase ešte nebolo až také známe. Poslala som im svoj rukopis Spadol z jahody a dohodli sme sa na spolupráci. Som rada, že som sa mohla podieľať aj na zbierke poviedok Muži vs. ženy, ktorá vyšla v tomto vydavateľstve, a do ktorej som prispela svojou poviedkou – Šokujúce odhalenie.
Vrátim sa ešte trošku k románu Spadol z jahody. Keďže som ho čítala a naozaj sa mi páčil, priblížiš trošku čitateľom, čo Ťa k napísaniu tohto sviežeho príbehu inšpirovalo?
Ďakujem, to ma veľmi teší 🙂 Túžila som napísať svieži a šťavnatý príbeh. Spočiatku som si myslela, že nie som autor, ktorý by napísal vtipný príbeh, ale napodiv sa mi „Spadol z jahody“ písal neuveriteľne ľahko a rýchlo. Aj vtipné a ironické situácie prichádzali akosi samé. Tak trochu som sa „vybláznila“ na postave Bruna, pretože nemám rada tento typ mužov. Žiaľ, takých ako on chodí po svete veľa.
Väčšinou mi trvá dlhšie vymyslieť názov knihy, ale pri tomto príbehu som v názve mala jasno už od začiatku. Neviem si predstaviť výstižnejší názov. Podarila sa aj krásna šťavnatá obálka, ktorá vystihuje ako príbeh, tak aj názov.
Veľmi ma teší, že na túto knižku dostávam samé pozitívne ohlasy. Myslím si, že čitateľom sa páčia svieže a vtipné príbehy.
Aj keď sú všetky tri zbierky na inú tému, predsa len majú spoločnú krásnu myšlienku – autori svoje honoráre z predaja venujú nadáciám. Veľmi rada píšem poviedky a zakaždým je pre mňa výzvou písať tematicky iný príbeh. Muži vs. ženy bol jednorazový projekt, do ktorého ma oslovili z vydavateľstva Elist. Oproti tomu zbierky V zajatí vášne a V zajatí strachu tvoria sériu kníh – V zajatí. Ako je zjavné už z názvov, v každej sa nachádzajú poviedky na inú tému. Som veľmi rada, že môžem byť súčasťou tohto tímu spisovateliek, ktoré ma medzi seba pozvali. Už teraz sa teším na ďalšiu poviedkovú zbierku, ktorá bude opäť na inú tému.
Keď sme si už prešli celú Tvoju aktuálnu zbierku vydaných kníh, zaujímalo by ma, či pripravuješ v najbližšej dobe aj nejaké ďalšie dielo pre čitateľov? Viem o tom, že ty píšeš takmer nepretržite.
Nedávno som dopísala voľné pokračovanie románu Neobyčajné leto, ktoré by sa malo volať Krehké šťastie. Pokračovanie prišlo síce až po vyše dvoch rokoch od vydania prvej časti, ale teraz bol ten správny čas. Príbehy sa dajú čítať aj samostatne, ale ideálne je prečítať si najprv Neobyčajné leto, aby sa čitateľ oboznámil s postavami.
Po tohtoročných dvoch vtipných knihách (Mám tridsať čo teraz a Spadol z jahody) je tento príbeh z úplne iného súdka. Je skôr smutný a téma, ktorú v ňom rozoberám, sa dotkne nejednej ženy. Ale aj takúto tvár má život.
V hlave nosím ďalšie dva príbehy a už teraz sa teším, kedy sa pustím do písania. Potom si dám pauzu, kým ma opäť nekopne múza.
Dalo by sa povedať, že Tvoje knihy sú príbehmi zo života. Neuvažovala si napríklad niekedy aj nad napísaním rozprávkovej knižky pre deti? Alebo že by si jednoducho trocha zmenila žáner a prekvapila čitateľov?
Presne si to vystihla. Vždy sa snažím, aby sa čitatelia v mojich príbehoch našli a veľa vecí je napísaných na reálnom základe. Chcem, aby bola každá moja kniha v niečom iná. Raz smutná, inokedy veselá a vtipná alebo na zamyslenie, prípadne s krimi zápletkou… Jednoducho pestré ako život.
Našla som sa v písaní románov pre ženy, ktoré čítajú aj muži, preto zatiaľ neuvažujem nad zmenou žánru. Ale nikdy nehovor nikdy, a keďže mám rada nové výzvy, nevylučujem ani možnosť, že v budúcnosti napíšem žánrovo úplne inú knihu. S myšlienkou, že by som niekedy napísala rozprávkovú knižku pre deti sa pohrávam už dlhšie. Až dozrie ten správny čas, určite napíšem aj knižku pre najmenších.
zdroj: autorka
Viem, že autori si popri písaní veľa času na čítanie asi nenájdu, ale keby si predsa mala povedať, pri akom žánri si najlepšie oddýchneš, čo by to bolo? Ostávaš verná aj ako čitateľ románom alebo sa občas v Tvojej knižnici mihne aj nejaká tá detektívka alebo triler?
Zbožňujem ženské romány. Najčastejšie čítam slovenské autorky, medzi ktorými mám aj niekoľko priateliek. V mojej knižnici prevažuje romantika, ale veľmi rada mám aj krimi a príbehy z mafiánskeho prostredia. Jediné, po čom som doteraz nesiahla, je scifi. Tento žáner ma zatiaľ akosi neoslovil.
Ako Ty, ako autorka, vnímaš súčasný záujem ľudí o čítanie? Myslíš, že sa znova tento trend obnovuje a vracia alebo je doba natoľko hektická, že len málokto si nájde skutočne ten čas na čítanie?
V mojom okolí veľa ľudí číta. Myslím si, že ľudia vždy radi čítali. Je pravdou, že v dnešnom uponáhľanom svete je času veľmi málo, ale tí, ktorí milujú príbehy a vôňu ozajstnej knihy, si ten čas určite nájdu. Skôr si myslím, že mladšia generácia nevenuje toľko času čítaniu, ako napríklad času strávenému pri počítači, či na sociálnych sieťach.
A na záver: čo by si odkázala všetkým milovníkom kníh?
Všetkým milovníkom kníh by som odkázala, nech čítajú čo najviac skvelých slovenských kníh, od ktorých sa nebudú vedieť odtrhnúť 
Všetkým čitateľom prajem hlavne veľa zdravia a Tebe Deniska ďakujem za krásne otázky a prajem Ti veľa úspechov.
Autorke touto cestou ďakujem za rozhovor a prajem ešte veľa, nielen knižných, úspechov.
