Niektoré rozprávky vzniknú z fantázie, iné z pozorovania sveta okolo nás. Diana Mašlejová spojila oboje. Do Červeného domu nasťahovala zvieracie rodiny inšpirované skutočnými ľuďmi a ich povahami. Výsledkom je desať príbehov na dobrú noc, ktoré majú pobaviť, ale aj pripomenúť, že nemusíme byť rovnakí, aby sme spolu dokázali dobre žiť. Presne také sú Rozprávky z Červeného domu.
Na prvý pohľad ide o klasický rozprávkový svet so zvieracími hrdinami. Keď sa však človek dozvie, odkiaľ Červený dom pochádza, dostane celá kniha trochu iný rozmer. Diana Mašlejová totiž Červený dom nevymyslela od stola. Jej inšpiráciou bol skutočný dom a jeho obyvatelia. „Rozprávky z Červeného domu sú mojou srdcovou knihou, pretože je to kniha o našom dome, o dome, v ktorom žijeme,“ hovorí autorka.
Jednotlivým susedom potom priradila zvieracie podoby. Nie náhodne. Pri výbere zvierat sa opierala o povahové vlastnosti ľudí, ktorých pozná. „Jedna rodina sú zajace, iná rodina sú surikaty, ďalšia rodina sú líšky alebo dokonca potkany,“ dodáva. A jedna z rodín patrí dokonca samotnej autorke. Aj preto je kniha osobnejšia, než sa môže zdať pri pohľade na jej rozprávkový námet.
Literárny svet zložený z každodenných situácií
Mašlejová zároveň priznáva, že pri písaní niektoré vlastnosti svojich predlôh zámerne trochu prikrášlila. Čitateľ teda nemusí pátrať po tom, kto je ktorý sused. Podstatnejšie je, že každý z obyvateľov má vlastný charakter a vlastný spôsob, ako sa pozerá na svet.
Autorka sa nesnaží všetkých obyvateľov prerobiť na jednu „správnu“ podobu. Nehovorí, že hlučná Surikata sa musí stať tichou, Líška sa musí vzdať svojej rozhodnosti alebo Mačky prestanú byť Mačkami. Skôr hľadá spôsob, ako môžu rozdielne povahy fungovať vedľa seba. Mašlejová to pomenúva veľmi jednoducho: niekedy sa nemusíme meniť jeden pre druhého, ale môžeme sa naučiť spolu harmonicky koexistovať. To je zároveň myšlienka, ktorá knihu posúva trochu ďalej od obyčajnej zvieracej rozprávky.
Napokon, veľa napovedajú aj názvy príbehov:
- Rozbité okno
- Oprava strechy
- Súdny proces
- Susedská brigáda
- V Červenom dome je zlodej!
- Veľká voda
- S kým sa to rozpráva pani Lasička?
- Čo to straší v Červenom dome?
- Čokoládový dom
- Vianoce v Červenom dome
Zaujímavé je aj to, že autorka si príbehy nevymyslela naraz. Najskôr sa podľa vlastných slov musel nazbierať dostatočný počet príhod. „Čakala som, kým sa mi nazbiera dostatočný počet príhod, aby som ich potom tak literárne spracovala.“ Aj v tom je čaro celého projektu. Červený dom nie je svet postavený výlučne na veľkých dobrodružstvách. Vychádza z pozorovania ľudí, ich správania, drobných konfliktov a každodenných situácií. Tie sa následne premenili na literárny svet, v ktorom sú namiesto susedov zvieratá.
Rozprávky na dobrú noc
Kniha Rozprávky z Červeného domu má desať príbehov, pričom autorka ich koncipovala tak, aby fungovali ako rozprávky pred spaním. Nejde teda o jeden rozsiahly dej, pri ktorom by dieťa muselo prečítať desiatky strán, aby sa dostalo na koniec kapitoly. Jednotlivé príbehy majú vlastný začiatok a záver a spolu vytvárajú obraz života v jednom nezvyčajnom dome.
Veľkú úlohu pri detskej knihe zohráva samozrejme aj vizuálna stránka. Tú dostal na starosť ilustrátor Viliam Slaminka, absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorý sa venuje ilustrácii, komiksu aj voľnej tvorbe. Venuje sa tiež pedagogickej práci na základnej umeleckej škole. Mašlejová jeho ilustrácie označuje za veľmi originálne a hovorí, že po tom, čo uvidela hotovú knihu, mala z výsledku veľkú radosť.
Milan Buno, knižný publicista
