V dnešnej knižnej predstavovačke som sa rozhodla dať vám do pozornosti novinku zaradenú do kategórie trilerov, ktorá vyšla len nedávno vo vydavateľstve Ikar pod názvom Temná minulosť.
Kniha je dielom autorky Marion Pauw, austrálskej rodáčky, ktorá žije aktuálne v Amsterdame, kde sa, okrem spisovateľskej činnosti, venuje aj novinárčine.
VYDAVATEĽSTVO: Ikar
ORIGINÁLNY NÁZOV: Girl in the Dark
PREKLAD: Milan Kopecký
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Triler
POČET STRÁN: 328
VÄZBA: pevná
Kniha Temná minulosť je jedna z tých, ktorá ma nezaujala ani tak svojou obálkou, ale samotnou anotáciou. Môžete sa tešiť na psychotriler z rodinného prostredia, z ktorého sa v Európe predalo už vyše 200 000 výtlačkov. Ak máte radi napätie, klamstvo a kriminálnu zápletku, táto kniha sľubuje kvalitný čitateľský zážitok.
Anotácia:
Iris, šikovná právnička a slobodná matka, má ťažko zvládnuteľného malého syna, neempatickú dominantnú matku a starostí vyše hlavy. A má aj staršieho brata, o ktorého existencii sa dozvedela úplnou náhodou. Prečo jej matka celý život klamala? Prečo pred ňou Raya Boelensa tajila?
Iris sa púšťa do pátrania po pravdách ukrytých hlboko pod povrchom. To, čo objaví, ju prekvapí, ba vydesí. Jej brat je autista a odpykáva si v uzavretom ústavnom zariadení trest za brutálnu vraždu susedky a jej dcéry.
Keď Iris prvý raz navštívi Raya, zarazí ju podobnosť s jej vlastným synom. Brat je vášnivý akvarista a rád pečie chlieb, na svet však pozerá s naivitou dieťaťa. Niet pochýb, že je to zvláštny, trochu nevyspytateľný človek, neraz prejaví nekontrolované správanie a nevie normálne komunikovať. Ale naozaj je dvojnásobným vrahom?
Temná minulosť, román s dvoma rozprávačmi Iris a Rayom, je strhujúci príbeh o klamstve, vražde a húževnatosti rodiny odhodlanej držať pri sebe, aj keď sa rozpadáva na najzraniteľnejších miestach.
Úryvok z knihy Temná minulosť:
„… Aaron, môj syn, sa akvária nevie nabažiť. Bude mať štyri a nič ho nebaví viac, než celý deň sa pozerať na rybičky. Všetky ich pozná po mene. Najradšej má garry.“ Odmlčala sa. „Iste je ti za nimi smutno.“
„Za kým?“
„Za rybičkami.“
„Myslím na ne každý deň. Každý deň si nahlas opakujem ich mená.“
„Určite aj ony myslia na teba.“
„Ryby nemyslia. Aspoň nie tak ako my. Nedokážu ani rozoznať jedného človeka od druhého, tak ako by mohli myslieť?“
„Sestra to asi chcela povedať inak,“ podotkol Mohi. „Podľa mňa mala na mysli, že si sa o rybičky staral príkladne a že ťa nikto nemôže nahradiť.“
„Potrpíš si na presnosť, však?“ spýtala sa Iris Kasteleinová, ktorá tvrdila, že sme súrodenci.
Lenže ja som ju tak nedokázal brať. Sestry som si vždy predstavoval ako malé dievčatá, ako Annu.
Strážnik mi podal fotografie. „Nech sa páči.“
Vzal som si ich a pritisol na hruď.
„Nepozrieš sa na ne?“
„Až budem sám.“
„Môžem ti ešte nejako pomôcť? Nepotrebuješ nič? Peniaze? Jedlo? Oblečenie?“
„Chcem len ísť domov. Za rybičkami.“
Zatvárila sa smutne. „Prepáč. S tým ti asi nepomôžem.“
„Nespravil som to. Stále ma niekam zatvárajú a nechcú ma pustiť. Aj keď som nevinný.“
Nadlho zmĺkla a hľadela na mňa s tým zvláštnym výrazom v tvári. „Môžem sa na ten prípad pozrieť. Ak chceš.“
To som nepochopil.
„Som právnička. Môžem ho preskúmať a zistiť, či by sa s tým nedalo niečo urobiť. Samozrejme, nič nesľubujem.“
„Nespravil som to,“ bolo jediné, čo mi zišlo na um.
„Nie?“
„Nie. Nespravil som to.“
