Pár myšlienok, ktoré ma zaujali ♥

„Je zúfalé nemať rozčítanú krásnu knihu, nemať v zásobe nič, čo by sme mohli otvoriť bez sklamania.“ Lucie Delarue Madrus

„Nikdy si nepleť ľudí, ktorí sú vždy pri tebe, s ľuďmi, ktorí sú tu vždy pre teba.“ Gee Linder (Silnejšia ako osud – str. 267)

„Nie tí milujú knihy, ktorí ich nedotknuté schovávajú v skriniach, ale tí, ktorí ich majú ustavične v rukách.“ Erazmus Rotterdamský (Každý trapas sa počíta – str. 28)

„Knihy sú ako zrkadlo, vidíš v nich len to, čo už v sebe máš.“ Christopher Paolini

„Televízia je pre mňa veľmi vzdelávacia. Zakaždým, keď ju niekto zapne, odídem si do inej miestnosti čítať knihu.“ Groucho Marx

„Spánok je stelesnením rovnosti. Keď človek spí, nie je bohatý ani chudobný, chudý ani tučný, pekný ani škaredý, šťastný ani nešťastný.“ (Kúzelníkov únik z reality – str. 279)

„Stretnutia po rokoch sa väčšinou odohrávajú podľa dvoch rôznych scenárov. Buď zistíte, že ste sa navzájom odcudzili, alebo že ste práve stisli tlačidlo play na pozastavenej páske vášho vzťahu. Aspoň tak sa to hovorí.“ (Kúzelníkov únik z reality – str. 364)

„Napodobňovať spoločnosť znamená ešte k nej patriť.“ (Náhle, sami – str. 52)

„Aj obyčajný deň môže zmeniť život. Aj obyčajný pohľad dokáže učarovať. Aj obyčajné gesto dokáže vyniesť dušu až k oblakom…“ (Posledný potomok – str. 73)

„Nádej je ako črepina skla zabodnutá v nohe. Kým je v mäse, spôsobuje bolesť pri každom kroku. Keď ju však vytiahneš, rana chvíľu krváca a istý čas trvá, kým sa zahojí, ale človek potom môže kráčať ďalej. Tento proces sa nazýva smútok…“ (Terapia – str. 57)

„Hviezdy ma upokojovali. Pretože boli spojené s tichom, tmou, absolútnym pokojom, ktorý si zaslúžili len tí, čo v noci vstali, vyšli von a celé hodiny na ne hľadeli, plakali, a keď sa im zdalo, že niektorá padá, vyslovovali priania, ktoré sa nikdy nesplnia. Boli pre mňa spojením medzi nebom a zemou, medzi realitou a nadprirodzenosťou, medzi živými a mŕtvymi. Hviezdy nie sú totiž pre každého. Nie každý v nich nájde to, čo mu môžu dať.“ (Lucia Sasková – Unesená – str. 18 – 19)

„Spojila ich Madeira – najkrajší ostrov sveta plný vinohradov, kvetov, hôr, prívetivých ľudí a vzácneho vína s farbou slnka, vôňou hlbokých lesov a s chuťou karamelu, fíg a datlí. Obkolesil ich oceán a objala belasá obloha. Boli v pasci, z ktorej nebolo úniku a z ktorej by utekal iba blázon.
Rozhodli sa nájsť odvahu a vybudovať vzťah. Dvaja ľudia uprostred oceánu. Rozhodli sa pre lásku.“ (Beatrix Zaťková – Sladkosť madeirského vína – str. 295)