Ak ste ešte nečítali nič od Sandry Brownovej, odporúčame. Napísala vyše 70 bestsellerov, predala viac ako 80 miliónov kníh a preložili ju do 34 jazykov. Pracovala v televízii, hlásila počasie, živila sa ako modelka, herečka, manažérka a tiež ako reportérka – to všetko neskôr využívala aj vo svojich knihách.
V slovenčine jej vlani vyšli dve knihy – Krvavé spomienky a Zrada. Teraz pribudla tretia s názvom Voľný pád. A opäť výborný mix napätia, akcie a erotiky.
O knihe
Hlavným hrdinom je Rye Mallett, skúsený a nebojácny profesionálny pilot. Len on si trúfne sadnúť do kokpitu lietadla, keď pre nepreniknuteľnú hmlu na americkom východnom pobreží skolabovala doprava na zemi aj vo vzduchu. Je deň pre Vďakyvzdaním a istá letecká spoločnosť potrebuje prepraviť balíček.
Rye sa podujal doručiť tajomnú čiernu schránku do mestečka v severnej Georgii, kde na ňu už netrpezlivo čaká istý doktor Lambert.
Po núdzovom pristátí v neďalekom lese, keď len tak-tak odvrátil pokus o sabotáž, čakalo ďalšie nemilé prekvapenie: namiesto jeho klienta sa pri lietadle zjaví neznáma žena, ktorá sa predstaví ako Brynn O’Nealová a dožaduje sa vydania schránky. Rye odmietne, a tak sa chtiac-nechtiac zapletie do mimoriadne nebezpečnej hry. Zásielku totiž treba doručiť čo najskôr a očividne ju chce získať aj niekto iný – niekto, kto by bol pre ňu ochotný aj vraždiť.
Viac info o tomto titule nájdete tu:
Keď sa začítate do novinky z vydavateľstva Slovenský spisovateľ Voľný pád, chytí vás a nebude cesty späť. Proste musíte čítať ďalej. Dynamike nahrávajú krátke kapitoly, vtiahne vás skvelá zápletka a hrdinovia, ktorých si obľúbite.
Slávny Stephen King ohodnotil knihu slovami: „Napätie, z ktorého vám budú drkotať zuby.“ Sandra Brownová naozaj dokáže udržiavať neustále napätie a dynamiku, hlavní hrdinovia unikajú pred políciou aj zabijakmi a do toho všetkého umne namiešala iskrivý vzťah dvoch sympatických postáv.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:
Začítajte sa do knihy Voľný pád:
21.42
„Nie. Neurobím to.“
„Keď som ti volal, tak to nebol žiadny problém.“
„Lenže vtedy som nevedel o počasí. Letiská zavreli, tá hmla sa dá krájať, Blesk.“
„Ale netrep. Je to iba hmla, dá sa cez ňu preletieť ako cez oblaky. Alebo ťa to v tej internetovej leteckej škole nenaučili?“
Mladý pilot prevrátil oči. „Zavreli Atlantu. Zavreli! Ako často sa to stane? Musí to byť zlé, inak by nezatvárali celé letisko noc pred Dňom vďakyvzdania. Buď rozumný.“
Blesk sa chytil mocnou rukou za srdce. „Ja som rozumný. Som stelesnená rozumnosť. Ibaže náš klient… Nezaujíma ho, že zavreli letiská. Chce, aby sme túto debničku,“ pobúchal po veku čiernej kovovej schránky na stole vedľa seba, „dopravili tam,“ dodal a ukázal kamsi južným smerom.
„Dnes večer. Zaručil som sa mu, že to urobíme.“
„V tom prípade máš problém so zákazníkom.“
Volali ho Blesk, lebo každý, kto poznal jeho skutočné meno, ho už dávno zabudol, ale aj pre názov jeho leteckej dopravnej spoločnosti Hromy-blesky.
Bol starší, než si priznával, a mal riadny pupok, ktorý plnil rovnakú funkciu ako pluh na čele lokomotívy: jeho ráznym krokom nič nestálo v ceste. A keďže ho vždy tlačili nejaké termíny, neustále sa mračil.
No nech bol jeho pohľad akokoľvek hrozivý, pilota nepresvedčil. Odmietal letieť z Columbusu v štáte Ohio do Atlanty, kde sa počasie nemilosrdne zahrávalo s presne načasovanými plánmi všetkých sviatočných cestujúcich.
A ak ste podnikali v oblasti leteckej prepravy, zahrávalo sa aj s vaším živobytím.
Frustrovaný Blesk zahryzol do nezapálenej cigary a žul ju medzi zažltnutými zubami. V priestoroch základne sa fajčiť nesmelo. Jeho pravidlá. Ale aj jeho cigary. Preto vždy keď mu ktosi robil zbytočné problémy, nejakú hrýzol. Tak ako teraz.
„Žiadny ozajstný pilot by mi tu nemrnčal pre trošku hmly,“ povedal.
Letec naňho škaredo pozrel.
Fajn. Blesk aspoň v duchu uznal, že to bolo o čosi viac než obyčajná hmla. Takúto ešte nikdy nikto živý nevidel. Keď sa dnes obyvatelia atlantického pobrežia prebudili, zistili, že celé ich mestá zahalil nepreniknuteľný závoj, ktorý mimoriadne komplikoval dopravu a spôsobil všeobecný zmätok v celej východnej tretine USA. Navyše to vôbec nevyzeralo, že by sa chcel zdvihnúť.
Kanál s predpoveďami počasia mal takú sledovanosť ako nikdy. Meteorológovia z toho úkazu pomaly chytali závraty.
Jeden používal prívlastok „biblické“, druhý zase „epochálne“.
Blesk si nebol istý, čo to znamená, ale znelo to dosť hrozivo. Preňho tá prekliata hmla znamenala hlavne to, že prichádzal o tržby.
Na atlantskom letisku Hartsfield-Jackson a ďalších veľkých letiskách vo viac ako desiatich štátoch zrušili všetky osobné aj nákladné lety. Práve na Deň vďakyvzdania, keď sa takmer každý človek snažil dostať z jedného miesta na nejaké iné. Blesk predpokladal, že potrvá aspoň do Vianoc, kým sa vymotajú z toho chaosu, ale to, našťastie, nebola jeho starosť.
Milan Buno, knižný publicista
Kniha vyšla v preklade Barbory Andrezálovej.
Viac info o tomto titule nájdete tu:
