Myslím si, že článkov na tému: „Prečo by sme mali čítať knihy“, nájdeme na internete nespočetné množstvo. Určite ste si pár takých prečítali už aj vy.
V takom prípade ste s najväčšou pravdepodobnosťou natrafili na konkrétne zoznamy údajných pozitívnych vplyvov, ktoré čítanie kníh prináša do nášho života. Lenže, čo z toho, keď ten-ktorý človek nemá jednoducho ku knihám žiadny vzťah? Silno pochybujem, že po prečítaní dobre ladeného článku by sa zrazu len tak stal knihomoľom (česť výnimkám). Na druhej strane, položil si už niekto, kto sa naozaj považuje za milovníka kníh, niekedy otázku, čo prináša čítanie do všedného ľudského života?
Pochopiteľne, bolo by zvláštne a možno aj trochu sebecké, keby som sa v tomto článku obmedzila len na dôvody, ktoré ja považujem za tie pravé. Každý z vás to môže pociťovať úplne inak. Myslím si však, že väčšina knihomoľov sa v tomto článku určite aspoň sčasti nájde. Poďme teda na to.
Moja cesta ku „knihomoľstvu“
Priznám sa, že ako malá som až tak k čítaniu kníh neinklinovala. Od detstva sa mi však už smiali, že klasická vôňa novej knihy mi nikdy nedala pokoj. Prvá vec, čo som zakaždým urobila, bolo ovoňanie jej stránok, a to pokojne aj opakovane. Nakoľko mi táto moja „úchylka“ ostala až dodnes, verím, že v tom nie som sama 🙂
Ešte ani na strednej škole som si nejako nedokázala vybudovať lepší vzťah ku knihám. Mala som pocit, že ma od toho odrádza povinné čítanie, ktoré je na školách vyžadované. Keď ma jednoducho nejaká kniha neoslovila a bola som nútená ju aj napriek tomu prečítať, ostala som znechutená a nadšenie z kníh sa nedostavovalo. Keď už som však zo seba krvopotne dostala nejaký ten referát o povinnej literatúre, mala som väčšinou pozitívne hodnotenia.
Ilustračné foto; Unsplash / Patrick Tomasso
Láska ku knihám sa u mňa začala prejavovať asi až niekedy počas štúdia na vysokej škole. Našli sa síce aj také obdobia, kedy som na prečítanie nejakej tej beletrie nemala absolútne chuť ani síl, avšak akonáhle skončilo skúškové obdobie, nevedela som sa dočkať, kedy si nejaký príbeh konečne prečítam. Myslím, že toto pozná väčšina z vás študujúcich. Takže asi toľko v krátkosti k tomu, ako som sa postupne zaradila medzi knihomoľov.
Prečo vlastne milujem/e knihy?
Aj na túto tému som už objavila dosť názorov, s ktorými sa viac-menej stotožňujem. V dnešnom hektickom svete, kde dominuje stres, rýchly spôsob života a elektronické výdobytky, sú stále viac vzácnosťou ľudia, ktorí si nájdu na knihu čas a dokážu sa skutočne vžiť do čítaného príbehu. A práve toto je jeden z dôvodov, prečo milujem/e knihy.
Neviem, či by som to nazvala priamo „únikom z reality“, ale keby aj, niečo na tom pravdy určite bude. Ja osobne sa viem do príbehu veľmi vžiť. Niekedy mám pocit, akoby som bola jeho priamou súčasťou a potom mávam problém pri čítaní detektívky alebo psychotrileru, keď sa následne bojím vyjsť z dverí izby čo i len na chodbu.
Ďalšia skutočnosť, pre ktorú ja milujem knihy, je tá knižná pohoda, ktorú si viem vytvoriť, či už je za oknom búrka, vietor, zima alebo leto. Ku pravej knižnej pohode u mňa nechýba aj šálka kávy alebo dobrého čaju. V tejto kombinácii je pre mňa kniha zárukou toho najlepšieho relaxu.
Možno sa niekto z vás už stretol aj s názorom, že čítanie kníh nám prispieva k rozširovaniu slovnej zásoby a k lepšiemu vyjadrovaniu. Neviem, či by som túto skutočnosť dokázala aplikovať aj na seba, asi by to namiesto mňa museli posúdiť ľudia v mojom okolí. V každom prípade rada píšem a už na škole som mala celkom pozitívny vzťah ku slohom. Myslím, že táto skutočnosť nie je zas až tak bežná. Aj z tohto dôvodu som sa po dlhom čase zvažovania konečne odhodlala založiť si vlastný blog. Podeliť sa s vami o moje pocity z prečítaných knižiek a občas vyprodukovať aj nejaký ten článok, ktorý by vás mohol aspoň trošku zaujať.
Nájdime si čas na čítanie
K tejto téme by som ešte chcela dodať jednu vec. Dosť často sa stretávam s názorom, že ľudia jednoducho nemajú čas na čítanie kníh. Keďže už nie som študent, ale pracujúca osoba, súhlasím s tým, že ani zďaleka už nemám toľko voľného času, ako tomu bolo počas bezstarostných študentských čias. V tom čase bolo mojou jedinou starosťou, či mám pred skúškovým obdobím „vyfarbený“ učebný text dostatočným množstvom všelijakých neónových farieb 🙂
Ilustračné foto; Unsplash / the Bialons
K nedostatku času sa k tomu samozrejme často pridá ešte aj únava, a keď oči nedovolia čítať, všetko je jednoducho stratené. Vždy sa však snažím nájsť si na knihu aspoň trošku času a energie večer pred spaním. A verte – neverte, zaspáva sa mi veľakrát omnoho ľahšie. V danom okamihu je mojím jediným problémom to, že sa vždy chcem obmedziť len na prečítanie jednej kapitoly a nakoniec ich je trošičku viac. Túto situáciu pozná určite väčšina z vás.
Na záver chcem ešte dodať, že aj ja predstavujem akýsi vzor v tom, že nezáleží na tom, či ste si už od detstva vytvorili nejaký vrúcny vzťah ku knihám. Nespochybňujem to, že je vhodné, aby rodičia viedli dieťa k čítaniu kníh. Knihomoľom sa však môžete stať v hocijakom období a v hocijakom veku. Stačí len, aby ste tomu dali šancu, vyčlenili si kúsok svojho času a zistili, že knihy nepredstavujú len bezducho popísané stránky vložené do nejakého obalu. Skrývajú v sebe omnoho viac a dokážu váš život skutočne obohatiť.
