VYDAVATEĽSTVO: Art Floyd
SÉRIA: Placebo (1. diel)
ROK VYDANIA: 2018
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 304
VÄZBA: brožovaná
„Začnem znova. Ako každý jeden deň.“ (str. 5)
O knihe:
Ema a Christopher. Dvaja ľudia s vlastnými tajomstvami a životnými trápeniami, ktoré ich neúnavne prenasledujú z minulosti. Kým Ema pracuje ako asistentka vo firme, Chris v nej pôsobí ako spolumajiteľ. Ich náhodné stretnutie na pracovisku rozpúta príbeh plný emócií, vzájomnej náklonnosti a pomoci.
Dokážu sa navzájom „vyliečiť“ z tráum, ktoré ich stále ťažia a nedajú im spávať?
„Jeho prítomnosť vo mne vzbudzovala chaos a vnútorný nepokoj. To sa mi ešte nikdy nestalo.“ (str. 11)
Recenzia:
Kniha Placebo On je prvým dielom trojdielnej série od slovenskej spisovateľky Baji Dolce, ktorá píše pod pseudonymom. Celú trilógiu si už mali možnosť čitatelia prečítať na populárnej online platforme Wattpad, kde ju autorka uverejnila ešte pred tým, ako jej vyšiel prvý diel v tlačenej podobe prostredníctvom vydavateľstva Art Floyd.
Hoci je môj čitateľský vkus (hlavne v poslednej dobe) primárne zameraný na trilery či detektívky, snažím sa aspoň z času na čas dať šancu aj iným žánrom. Myslím si, že je to úplne v poriadku, máloktorá myseľ sa dokáže naplno venovať vyslovene len jednému žánru. Samozrejme, daná kniha ma musí zaujať už podľa anotácie. Ženský román vnímam ako čistokrvnú oddychovku, ktorá ma buď chytí od prvej strany alebo sú pre mňa jej stránky utrpením. Aj preto si zvyknem veľmi dobre rozmyslieť, po ktorom románe reálne siahnem.
Kniha Placebo On ma na prvý pohľad zaujala nielen svojou nápadnou a vydarenou obálkou, ale aj anotáciou, ktorá sľubovala viac ako „len“ bezduchý erotický román. Aj keď ma trochu odrádzala skutočnosť, že ide o trilógiu (obľubujem skôr príbehy, ktoré sa zakončia v rámci jednej ucelenej knihy), mala som jednoducho pocit, že tento príbeh má čo ponúknuť.
Hneď v úvode knihy sa pripravte na rýchly spád. Autorka necháva čitateľa v napätí a zavedie ho najskôr do éry nového života hlavnej hrdinky. A hoci už z anotácie je zrejmé, že jej minulosť nebola priaznivá, necháva ju zatiaľ zahalenú rúškom tajomstva a odkrýva ju len veľmi postupne. Aj to viac-menej prostredníctvom dialógov hlavných hrdinov. Tie sú iskrivé, dynamické a majú za následok, že si obe postavy veľmi rýchlo obľúbite.
„Nevzdával sa. Christopher Pierce bol bojovník. Bol lovec. On bol predátor a ja jeho korisť. Určite vedel hypnotizovať pohľadom alebo čo, lebo práve teraz by som mu prikývla na čokoľvek.“ (str. 61)
Avšak tak, ako to už je v tomto žánri asi väčšinovým pravidlom, aj tu nájdete množstvo „náhod“ a vzťah ako na hojdačke. Pokiaľ je toho v knihe už príliš veľa, začne ma to, ako čitateľa, trochu nudiť, keďže potom v podvedomí očakávam, že sa zákonite musí stať niečo zlé, aby mohlo opäť nastúpiť to dobré. Pochopiteľne, život nie je len o dokonalosti a vo vzájomných vzťahoch to asi platí dvojnásobne. Z môjho pohľadu však v niektorých prípadoch išlo o také „banality“, ktoré mi prišli trochu prehnané, a tým pádom menej realistické.
A preto, hoci je kniha primárne zameraná na vzťah Emy a Chrisa, mňa v nej viac chytila za srdce sila priateľstva, ktorej autorka tiež venovala dosť veľký priestor. Emine kamarátky, dvojičky, ktoré s ňou aj bývali, boli dokonalým príkladom nezištného a pravého priateľstva, ktoré sa v dnešnej uponáhľanej dobe už tak často nevidí.
Knihu Placebo On odporúčam čitateľom, ktorí sa túžia opantať romantikou a vášňou. Ale aj tým, ktorí majú radi príbehy obohatené o rozuzlenia a (trpké) tajomstvá. V konečnom dôsledku má celý príbeh veľmi rýchly spád, nestíhate sa nudiť, neobsahuje zbytočne veľa zdĺhavých opisov či hluchých miest. Autorkin štýl je príjemný a nevtieravý, preto ak sa raz do knihy skutočne začítate, bude ju ťažké odložiť. A keďže ide o trilógiu, celý čas tušíte, že záver prvého dielu bude natoľko otvorený, že budete po jeho dočítaní nutne túžiť po ďalšom.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke. Jej tvorbu môžete sledovať na Facebooku alebo Instagrame.
Úryvok z knihy Placebo On:
„Ide sa,“ začula som nad sebou, až som nadskočila. Práve som čítala emaily, keď sa za mnou zjavil Michael. Ani som si neuvedomila, koľko je hodín.
„Som hladná,“ priznala som a postavila sa, pričom som si znovu rukami zažehľovala blúzku.
„Tak šup.“ Michael ma decentne chytil okolo pása a viedol ma k výťahom. Keď sme šli okolo zasadačky, dvere sa rozleteli a vyšiel z nich Pierce mladší v zrejme nie veľmi dobrej nálade. Rýchlym krokom uháňal rovnakým smerom ako ja s Michaelom, no nevenoval nám ani štipku pozornosti, keď nás predbiehal. Nedočkavo zastavil pri výťahoch, kde sme sa o chvíľku ocitli aj my.
„Christopher,“ pozdravil sa Michael nahnevanému mužovi, s ktorým som sa pred dvomi hodinami zrazila vo dverách. Christopher na nás striedavo pozrel a pozdravil. Na mňa pozeral dlhšie ako bolo vhodné. Znovu som prerušila očný kontakt a pozrela som si na ruky, ktorými som si nevedomky žmolila okraj blúzky. Jeho prítomnosť vo mne vzbudzovala chaos a vnútorný nepokoj.
To sa mi ešte nikdy nestalo.
Výťah sa konečne otvoril a všetci traja sme v tichosti nastúpili. Tlmená hudba narušovala ticho. Vcelku trápne ticho.
„Aké máš plány na víkend?“ spýtal sa ma Michael a ja som bola vďačná za nadhodenie relatívne ľahkej témy.
„Spolubývajúce majú zajtra narodeniny. Pôjdeme to osláviť,“ odvetila som.
„Niekam do mesta?“
„Áno.“ Prikývla som. Michael sa ticho zasmial. „Čo je?“
„Ty nie si moc zhovorčivá, dievča zlaté.“
Zazrela som na neho. „Ideme na karaoke show do Royalu. A čo by si rád ešte vedel?“ Nadvihla som obočie.
Výťahové počítadlo ukazovalo, že prechádzame z prvého poschodia na nulu.
„Vyspovedám ťa na rande,“ podpichol ma.
„My nemáme žiadne rande!“ prekrížila som si ruky a za mnou som zaregistrovala pohyb. Následne sa dvere s cinknutím otvorili a Christopher Pierce opustil výťah ako prvý. Sledovala som jeho vzďaľujúci sa chrbát a otáčajúce sa dámy ako slnečnice za slnkom.
„Čudák, ten Pierce,“ zafrflal Michael, keď sme vychádzali z budovy na rušnú ulicu. Hlasitý zvuk motorky, ktorá okolo nás prefrčala len v pár metrovej vzdialenosti, ma na smrť vyľakal.
„Poznáš ho?“ spýtala som sa nenútene.
„Mal som tú česť,“ povedal a čeľusť mu stuhla. (str. 11 – 12)
Viac info o tomto titule nájdete tu:
alebo
