Najnovšia rozprávková kniha od slovenského autora Júliusa Belana, ktorá vyšla vo vydavateľstve Taktik pod názvom Tajomný prípad agenta Bananyho, je odlišná od jeho predchádzajúcich knižných diel. Čo prináša čitateľom tentokrát?
VYDAVATEĽSTVO: Taktik
ROK VYDANIA: 2017
ŽÁNER: Rozprávka / Detektívka
POČET STRÁN: 72
VÄZBA: pevná
Július Belan (1987), rodák z Bratislavy, vyštudoval obchodnú akadémiu. Už od útleho detstva ho to ťahalo k písaniu. Preto si už ako dieťa často vymýšľal rôzne príbehy, ktoré zachytával na písacom stroji alebo do zošitov. Jeho sen sa stal skutočnosťou v roku 2013, kedy mu vyšla jeho prvá rozprávková kniha pod názvom Kamaráti zo Snehuliakova 1. Keďže kniha zožala medzi čitetaľmi úspech, v roku 2015 vyšlo jej pokračovanie pod názvom Kamaráti zo Snehuliakova 2. V roku 2016 vyšli autorovi ďalšie dve knihy Prihraj, Carlos! a Kto si trúfne na Peťa. Futbalová tematika sa rýchlo uchytila a nedávno sa čitatelia dočkali pokračovania príbehu mladého futbalistu v knihe Daj gól, Carlos! Jeho najnovšia rozprávková kniha Tajomný prípad agenta Bananyho je už trošku z iného súdka, keďže autor prichádza s detektívnym príbehom pre deti. Stále však nezaháľa a naďalej pracuje na ďalších príbehoch. Jeho motto znie: „Nerozmýšľaj nad tým, ako vyhrať, ale ako neprehrať.“
Anotácia:
Agent Banany patrí k najlepším agentom v krajine, preto dostal lákavú ponuku pracovať pre tajnú organizáciu. Má to však jeden háčik. Bude sa musieť podrobiť špeciálnym skúškam, ktoré rozhodnú o jeho ďalšej kariére. Počas plavby do tréningového centra sa stane niečo nečakané: bez stopy sa stratí jeden z pasažierov! Agent Banany bude musieť riešiť najnáročnejší prípad svojho života. Podozrivých je veľa, no času príliš málo… Podarí sa mu vyriešiť tajomný prípad?
Úryvok z knihy Tajomný prípad agenta Bananyho:
„Aby som sa dostal na loď, musel som prejsť po drevenom mostíku. Zvládol som to hravo, ak si odmyslím drobné pošmyknutie na mokrom dreve. Ustál som to, a tak som si neurobil hanbu a nepadol do mora spolu so zábradlím, ktoré by som dozaista pri páde prerazil.
Na konci mostíka stál kiwi v modrej uniforme a s čiapkou rovnakej farby. Zdvorilo si odo mňa vypýtal lístok.
Podal som mu ho.
Pozorne si ho prezrel, potom sa mi zadíval do očí a profesionálne sa na mňa usmial. Otvoril malú bráničku, ktorá vŕzgala ako kolená môjho šéfa, a rukou mi naznačil, aby som vstúpil.
Podarilo sa! Spokojne som si odfúkol, že som to nakoniec stihol.
Vkročil som na loď. Pri vchode do podpalubia ma čakal ďalší uniformovaný. Bol to Bakla Žán. Vysoký fialový sluha v čierno-bielej sluhovskej rovnošate s bielymi rukavičkami. Starší chlapík, ktorý mal pomalé pohyby, typické pre sluhov s vyše tridsaťročnou praxou.
Aj keď som ho o to neprosil, zobral mi kufor a pokynul mi, aby som ho nasledoval. Bol mĺkvy ako rybičky, ktoré som Lemonovi kúpil na jeho meniny. Prešli sme cez úzku chodbu a ocitli sa v podpalubí, kde sa nachádzalo pätnásť kajút. Všetko tu bolo vykladané lešteným drevom, čo sa mi nesmierne páčilo, pretože to pôsobilo starodávne a luxusne. Na chodbe viselo niekoľko obrazov a na zemi sa rozprestierala mäkká kožušina.
„Pane, tu neprší,“ stroho ma upozornil Bakla Žán.
Vôbec som si neuvedomil, že stále kráčam s dáždnikom nad hlavou. Okamžite som ho zatvoril, čím som nechtiac osprchoval sluhu.
***
Veľavravne nadvihol obočie, pohoršene pokrútil hlavou a bez slova ma viedol k mojej kajute, ktorá mala číslo sedem. Šťastné číslo (teda, ak si odmyslíš smoliarov, ktorí sú v klasifikačnej knihe na siedmom mieste a učiteľ má záľubu vyvolávať podľa tohto kľúča).
„Vaša kajuta pane. Obed bude o hodinu a pol v jedálni. Ak si budete niečo želať, zazvoňte na tento zvonček a ja prídem,“ oznámil mi sluha, ukazujúc na zvonček pri vypínači na svetlo. Kufor opatrne položil na farebný koberček. Potom sa s rukami prekríženými za chrbtom pomaly vzdialil.
Zavrel som za ním dvere a rozhliadol sa po kajute. Obdĺžniková neveľká miestnosť s posteľou, skrinkou, písacím stolíkom, taburetkou a malou kúpeľňou, v ktorej sa, pravdepodobne, budem mať problém aj otočiť.
Priamo z postele som mal výhľad na okrúhle okienko, z ktorého som videl ruch v prístave. Onedlho budem z neho vidieť šíre more, ktoré v tomto nečase bude určite poriadne rozbúrené, a to mi naháňalo hrôzu. Siahol som po škatuľke karamelových lízaniek a jednu som si vytiahol. Hneď som sa cítil lepšie.
Keď som začal vybaľovať veci, loď zatrúbila na odchod. Podlaha pod nohami sa mi roztriasla, no snažil som sa zachovať pokoj. Prepadla ma moja fóbia z plavby a o to intenzívnejšie som cmúľal lízanku. Z vedľajšej kajuty som začul hlasné hromženie. Opatrne som položil oblečenie na posteľ a zvedavo vykukol na chodbu, aby som zistil, kto to tak nadáva.
Na kajute číslo šesť boli pootvorené dvere a počul som, ako nejaký chlapík ziape na sluhu Bakla Žána, že jeho kajuta je malá ako záchod a že sa mu nepáči vzorka na perinách. Sluha mu pokojným hlasom vysvetľoval, že ide o najluxusnejšie návliečky a že ich dozaista počas plavby ocení. Otravný cestujúci mlel stále svoje, no Bakla Žán sa nenechal vyviesť z rovnováhy (možno má na takých pasažierov špeciálny výcvik). S poznámkou, že keď dorazíme do cieľa, podá sťažnosť, vyhodil zlostný chlapík sluhu z kajuty. Ledva som stihol uskočiť, aby ma nevyfackali dvere, no obaja ma aj tak zbadali.
Bakla Žán sa na mňa udivene pozrel a nervák ma začal obviňovať, že načúvam pri cudzích dverách. Bol to zámožný mrkvák, oblečený v drahom čiernom obleku a fialovej košeli. Na krku sa mu hompáľala hrubá zlatá reťaz (podobnú mal Lemonov pes, no tá nebola zlatá ani náhodou). Na ulízaných zelených vlasoch mal určite aspoň kilo gélu. V pravej ruke držal zlatú paličku, na vrcholci ktorej bol vyobrazený zlatý had s červenými očami. Bohatstvo z neho kričalo na prvý pohľad.
Vystrel som pred seba dlane na znak toho, že sa nič nedeje a radšej som sa pakoval do svojej kajuty. Zavrel som a oprel sa chrbtom o dvere. Od strachu som ani nedýchal. Na chodbe bolo ticho, čo bolo dobrým znamením, že pracháč zaliezol do svojej kajuty alebo sa šiel hádať niekde inde. Vydýchol som si, že som sa ho zbavil.“
Zdroj: Taktik, autor
Viac info o tomto titule nájdete tu:
alebo
