Čo by ste obetovali za svoj najväčší sen? A čo ak by sa vám do cesty postavila láska, ktorú ste vôbec nečakali? Atmosféra od Taylor Jenkins Reid spája vesmírny program NASA, silné priateľstvá a príbeh, ktorý vás prinúti premýšľať o tom, kam vlastne patríme.
Hlavná hrdinka Joan Goodwinová je profesorkou fyziky a astronómie. Má rada svoj život. Učí, skúma vesmír a stará sa o svoju mimoriadne inteligentnú neter Frances. Nie je to žena, ktorá by sa hnala za dobrodružstvom. Lenže potom narazí na výzvu NASA. Hľadajú vedcov a vedkyne do programu raketoplánov. Zrazu sa pred ňou otvorí možnosť, o ktorej snívala od detstva. Stať sa jedným z mála ľudí, ktorí sa pozrú na Zem zhora. A tak sa začína cesta, ktorá jej obráti život naruby.
Na Joan je sympatické, že nepôsobí ako typická románová hrdinka. Nie je najhlasnejšia v miestnosti, nepredvádza sa. Je skôr ako ten človek na rodinnej oslave, ktorý sedí trochu bokom, ale keď niečo povie, všetci spozornejú.
Taylor Jenkins Reid si evidentne pred písaním naštudovala množstvo materiálov o vesmírnom programe a venovala veľa času výskumu v Houstone. Výsledok je cítiť na každej stránke. Johnsonovo vesmírne stredisko nepôsobí ako kulisa. Máte pocit, že ste tam. Cítite horúčavu Texasu, napätie počas výcviku aj rivalitu medzi kandidátmi. Autorka nás pritom nezaplavuje technickými detailmi. Áno, dozviete sa niečo o raketoplánoch, simulátoroch či fungovaní NASA, ale nikdy to neprerastie do učebnice fyziky.
Reálne emócie
Postupne sa medzi astronautmi vytvárajú silné priateľstvá. A Joan objaví niečo, čo vôbec nehľadala. Lásku. Nebolo by fér prezrádzať viac, pretože práve vývoj vzťahov patrí medzi najkrajšie časti knihy. Stačí povedať, že autorka opäť ukazuje svoj talent písať o emóciách bez zbytočného pátosu.
Taylor Jenkins Reid používa zaujímavý trik. Príbeh nezačína snom o vesmíre. Začína krízou. Už od prvých strán cítite, že sa blíži katastrofa. Niečo sa pokazí. Niečo veľké. A počas celej knihy sa v pozadí vznáša otázka: Ako sa k tomu všetkému dostaneme?
Tento prístup funguje výborne. Je to ako sledovať búrku na horizonte. Ešte neprší, ale viete, že príde. A keď príde, zasiahne.
Mimochodom, prvá tretina knihy je pomerne pokojná. Veľa priestoru dostáva výcvik astronautov, budovanie vzťahov a každodenný život v NASA. Niektorí čitatelia môžu mať pocit, že sa príbeh rozbieha pomalšie. Možno by niektoré technické a výcvikové pasáže mohli byť o niečo kratšie, občas nerozumiete, ale vlastne to ani neprekáža. Neskoršie udalosti totiž fungujú naozaj silno. Poznáte postavy. Záleží vám na nich. A to je presne dôvod, prečo vás záver zasiahne.
Je to príbeh o hviezdach, ale ešte viac o ľuďoch. O tom, že niekedy sa celý život pozeráme na oblohu a hľadáme svoje miesto vo vesmíre. A potom zistíme, že odpoveď neleží niekde medzi galaxiami. Možno sedí vedľa nás. A práve preto je Atmosféra jednou z tých kníh, ktoré sa nečítajú len očami. Čítajú sa aj niekde hlbšie.
Kniha vychádza v preklade Zdenky Buntovej.
