Možno sa niektoré správanie vášho tínedžera zdá nelogické. Možno ním však nie je. Mozog dospievajúceho človeka totiž ešte stále dozrieva a zároveň prechádza obdobím, keď výrazne rastie význam rovesníkov, potreba autonómie aj citlivosť na odmenu. Robert Krause v knihe Detský mozog: Tínedžer ukazuje, čo sa za tým všetkým môže skrývať a predovšetkým ponúka rodičom praktické rady, ako komunikovať tak, aby namiesto ďalšieho konfliktu vznikol priestor na dôveru.
„Veď už je dosť veľký na to, aby to pochopil.“ Toto je veta, ktorú rodičia možno povedali alebo si aspoň pomysleli mnohokrát. Tínedžer predsa vie, čo je správne a čo nie. Vie, že má ísť spať. Vie, že nemá tráviť celý večer na mobile. Vie, že alkohol, cigarety či iné návykové látky nie sú dobrý nápad. Vie, že by mal myslieť na školu a že rozhodnutia majú svoje následky. Tak prečo sa niekedy správa úplne opačne?
Aj na túto otázku sa snaží odpovedať Robert Krause, neuropsychológ, dvojnásobný otec a autor knižnej série Detský mozog, v ktorej už vyšli štyri knihy – Novorodenec, Batoľa, Predškolák, Školák a teraz teda piata Tínedžer. Jej ambíciou nie je ospravedlniť každé správanie dospievajúceho človeka. Skôr ponúka rodičom, pedagógom a všetkým, ktorí s tínedžermi prichádzajú do kontaktu, inú perspektívu. Najprv porozumieť. A až potom reagovať.
Sociálne siete, porovnávanie a svet rovesníkov
Kniha sa nevyhýba ani prostrediu, v ktorom dnešní tínedžeri trávia veľkú časť svojho času. Čiže sociálne siete. Krause uvádza výskum, podľa ktorého tínedžeri používajúci sociálne siete priemerne viac ako tri hodiny denne čelili vyššiemu riziku problémov s duševným zdravím vrátane depresívnych a úzkostných prejavov.
Toto tvrdenie treba čítať ako informáciu sprostredkovanú knihou a jej citovaným výskumom, nie ako jednoduchý dôkaz, že sociálne siete samy osebe spôsobujú depresiu či úzkosť. Práve pri takýchto témach je dôležité rozlišovať medzi súvislosťou a príčinou. A to je vlastne jedna z užitočných lekcií knihy: pri tínedžerovi sa neoplatí robiť rýchle závery.
Čo robiť, keď tínedžer fajčí alebo užíva návykové látky?
Jedna z praktických situácií v knihe sa týka návykových látok. Krause odporúča zmeniť komunikačný prístup. Ak rodič zistí, že jeho dieťa fajčí, namiesto okamžitého moralizovania môže položiť otázku:„Teraz mi povedz, ako mám zareagovať.“
Je to jednoduchá veta, ale mení dynamiku rozhovoru. Rodič prestáva byť iba autoritou, ktorá rozdáva tresty a zákazy, a vytvára priestor na rozhovor. Krause pritom upozorňuje, že tínedžer môže veľmi dobre vedieť, že návykové látky sú nebezpečné, a napriek tomu podľahnúť impulzu či tlaku okolia. Preto odporúča opustiť výlučne model rodič – dieťa a postupne smerovať ku komunikácii dospelý – dospelý. Nie preto, že by rodič prestal byť rodičom, ale preto, že tínedžer už potrebuje cítiť, že jeho názor má v rozhovore svoje miesto.
Pozrite si video s Robertom Krausem:
Riskovanie nemusí byť vždy zlé
Zaujímavé je aj rozlíšenie medzi zdravým a nezdravým riskovaním. Riskovať totiž neznamená automaticky robiť niečo nebezpečné. Za zdravú formu riskovania môžeme považovať napríklad šport, verejné vystupovanie, požiadanie o pomoc, pozvanie na rande, absolvovanie náročného kurzu alebo dokonca priznanie chyby a ospravedlnenie sa. Takéto situácie tínedžerovi umožňujú skúšať vlastné schopnosti a zároveň sa učiť pracovať s dôsledkami svojich rozhodnutí.
Robert Krause v knihe Detský mozog: Tínedžer ponúka rodičom práve takúto mapu. Nie je to návod na dokonale vychovaného tínedžera, taký napokon pravdepodobne neexistuje. Je to skôr pozvanie pozrieť sa na dospievanie cez neurovedu, psychológiu a konkrétne každodenné situácie. A možno po jej prečítaní pri najbližšom konflikte s tínedžerom človek najskôr neurobí to, čo robí zvyčajne.
Milan Buno, knižný publicista
