Je tu 5.diel svetoznámej fantasy série Magistérium s názvom Zlatá veža.

O knihe

Pred rokmi sa Constantinovi Maddenovi takmer podarilo získať moc, akú nemal žiadny mág pred ním – schopnosť oživiť mŕtvych. Avšak neuspel…
No objavil spôsob, ako prežiť. V chlapcovi menom Callum Hunt. Callum sa počas štyroch rokov štúdia na magistériu snažil vyrovnať s tým, kým je, a zároveň bojovať so zlom. Až kým sa mu nepodarilo poraziť sily chaosu v epickom súboji.

Ale všetko má svoju cenu. Callum zvíťazil, no už má toho dosť, je pripravený dokončiť štúdium. Zlo, ktorému už toľkokrát čelil, sa však nemieni vzdať.

Magistérium 5. Zlatá veža je opäť to najlepšie, čo si nás získalo na tejto magickej sérii. Napínavé scény, naháňačky, mágia, ale aj bežný tínedžerský život, problémy s láskou, priateľstvá i zrada, intrigy. Výborne namiešané prísady, ktoré robia zo série v tomto žánri jednu z topiek.

Viac info o tomto titule nájdete tu:

O autorkách

Cassandra Clare a Holly Black sú najlepšie kamarátky, hviezdy svetovej fantasy a megafanúšičky Harryho Pottera. Pre svojho obľúbeného hrdinu by si však priali iný koniec, a tak sa rozhodli napísať vlastnú sériu o mladom čarodejníkovi a jeho dobrodružstvách na čarodejníckej škole. Tak sa začala úžasná séria Magistérium.

Začítajte sa do novinky Magistérium 5. Zlatá veža:

Dom, v ktorom Call vyrastal, sa mu prvý raz v živote videl malý.
Alastair zastavil a vyhrnuli sa z auta, Chaos sa rozbehol popri okraji trávnika a brechal. Skôr ako Alastair auto zamkol, pohľadom zaletel k synovi. Nemuseli nosiť nijaké kufre ani si robiť starosti so športovými taškami či batožinou. Call sa od majstra Josepha vrátil domov s prázdnymi rukami.
Neprišiel si celkom naľahko, pripomenul sa mu v hlave Aaronov hlas. Máš predsa mňa.
Call potlačil úsmev. Otec by sa čudoval, keby videl, ako sa bezdôvodne škerí, najmä keď v poslednom čase nemal na smiech veľa dôvodov – magistérium síce majstra Josepha a jeho armádu porazilo, ale straty boli vysoké. Callov najlepší priateľ Aaron vstal z mŕtvych, len aby opäť zomrel.
Aspoň pre ostatných.
Alastair prižmúril oči. „Si v poriadku? Vyzeráš nezdravo.“
Call dal úsmevu voľný priechod. „Teším sa, že som doma.“
Alastair ho nešikovne objal. „Nečudujem sa ti.“
Dom vyzeral menší aj vnútri. Call odišiel do svojej izby a Chaos mu dychčal za pätami. Chlapec si ešte nezvykol, že vlk má obyčajné zelené oči, nie jagavé ako zvieratá posadnuté chaosom. Zohol sa a poškrabkal ho za ušami. Vlk zívol a chvostom zametal dlážku.
Call sa motal po izbe, takmer bezcieľne chytal do rúk rozličné predmety a opäť ich odkladal. Starú uniformu zo železného ročníka. Hladké okruhliaky z jaskýň magistéria. Fotografiu, na ktorej sa s Aaronom a Tamarou uškŕňajú od ucha k uchu.
Tamara. Zovrelo mu žalúdok.
Nerozprával sa s ňou, odkedy nad ním kľačala na bojisku pri pevnosti majstra Josepha. V tej chvíli sa mu zdalo, že jej na ňom záleží tak, ako by si želal, ale ticho, ktoré prišlo potom, ho presvedčilo o opaku. Neželať si niečiu smrť je, napokon, jedna vec, ale chcieť sa s ním rozprávať, keď prežije, je čosi úplne iné.
Tamara nechcela, aby Aarona oživil, a keď to urobil, bola presvedčená, že ich priateľ nie je sám sebou. Pravdupovediac, Aaron sa tak ani nesprával. Ukázalo sa, že vrátenie duše do trochu odumretého tela s ním narobí divy. Paradoxne, Aaron je oveľa väčšmi vo svojej koži teraz, keď sa potĺka v Callovej hlave.
Lenže Tamara nevie, že Aaron ešte celkom nezmizol a Call z jej predchádzajúcich reakcií uhádol, že keby to zistila, určite by ho z niečoho podozrievala. Už si predsa myslí, že Call je zlý čarodejník – alebo má k zlu aspoň sklony.
Call na to nechcel ani myslieť, lebo Tamara v neho verila najväčšmi zo všetkých ľudí na svete.
Aj tak jej to musíme povedať.
Call sa strhol. Hoci ho Aaron v nemocnici magistéria sprevádzal počas celej liečby z následkov použitia priveľkého množstva mágie chaosu, ktorú využil pri súboji s Alexom, na to, že jeho myšlienky počúva a odpovedá na ne iný človek, si nikdy nezvykne.
Ozvalo sa klopanie na dvere a vzápätí ich otvoril Alastair.
„Dal by si si večeru? Mohol by som opiecť hrianky so syrovou čili nátierkou. Alebo si objednáme pizzu.“
„Hrianky by boli skvelé.“
Alastair si dal na nich záležať, panvicu natrel maslom, aby sa chlieb dozlata opiekol, a otvoril plechovku rajčinovej polievky.
Callov otec nebol ktovieaký kuchár, ale večerať s ním pri stole – a pašovať pod stôl okraje chleba pre Chaosa –, bolo oveľa lepšie ako najlahodnejšia hostina, ktorú vyčaril majster Joseph.
„Tak,“ prehovoril Alastair, len čo si sadol a obaja sa pustili do jedla. Polievka mala správnu sladko-slanú chuť a syrová nátierka bola primerane štipľavá. „Musíme sa porozprávať
o budúcnosti.“
Zmätený Call zdvihol pohľad od polievky. „O budúcnosti?“
„V magistériu ťa čaká zlatý ročník. Všetci sa zhodli, že v striebornom si sa naučil dosť mágie, aby sa dal považovať za ukončený. Bránou prejdeš, len čo sa na jeseň vrátiš do školy.“
„Nemôžem ísť späť do magistéria!“ zvolal Call. „Všetci ma nenávidia.“
Alastair si neprítomne odhrnul tmavé vlasy.
„Pravdepodobne nie tak veľmi ako predtým. Znova si hrdina.“
V mnohých smeroch bol skvelý otec, ale na taktnosti musí ešte veľa pracovať.
„V každom prípade máš pred sebou už iba jeden rok štúdia. Bez majstra Josepha by mal byť veľmi pokojný.“
„Kolégium…“
Alastair ho prerušil: „Nemusíš ísť do kolégia, Call. Vlastne si myslím, že by bolo lepšie, keby si tam nešiel. Od Aaronovej smrti si jediný tvorič. Pokúsia sa ťa využiť, ale nikdy ti nebudú dôverovať. Nebudeš môcť žiť ako normálny čarodejník.“

Milan Buno, literárny publicita

Viac info o tomto titule nájdete tu: