RECENZIA: Barbora Bernátová - Špina

Slovenská autorka Barbora Bernátová sa do povedomia čitateľov zapísala svojou prvotinou Dievča v hmle, ktorá si vyslúžila mnoho pozitívnych reakcií od fanúšikov krimitrilerov. Po dvojročnej odmlke prichádza so svojou druhou knihou, detektívnym románom Špina.

Kapitán Dávid Meizner je späť! Tentoraz sa ujíma prípadu vraždy mladého stredoškolského učiteľa, ktorého telo náhodne objaví skupina pubertiakov pri korčuľovaní v zamrznutom kameňolome. So svojou novou posilou, nadporučíkom Dominikom Tóthom, sa púšťajú do ďalšieho komplikovaného vyšetrovania. Usvedčiť vraha nebude vôbec jednoduché, keďže sa postupne ukazuje, že obeť nebola ani zďaleka ukážkovým prototypom neviniatka.

Autorka sa nezdržiava zbytočnými či zdĺhavými opismi. Čitateľovi hneď v úvode servíruje krátky prológ, ktorý je dostatočne trefný a úderný. Od prvých stránok sa jej darí navodiť temnú a napätú atmosféru umocnenú zimným obdobím, počas ktorého sa príbeh odohráva.

„Nedopovedal. V aute akoby sa na chvíľu zastavil čas, len svet naokolo plynul ďalej. Dážď s rovnakou intenzitou dopadal na rozvírenú hladinu, vietor prefukoval cez štrbiny auta a vlny s dunením čoraz silnejšie narážali do brehov lomu. Všetko by bolo ako pred malou chvíľou, keby sa nedíval do guľatej drážkovej hlavne, ktorou mu osoba mierila na čelo. Chcel skríknuť, ale zabránil mu v tom ostrý výstrel.“

Autentické školské prostredie

Dej knihy je opäť zasadený na východ Slovenska, odkiaľ pochádza aj samotná autorka. Zavedie nás na pôdu školy, v ktorej nie je núdza o autoritatívnych učiteľov, drzých študentov, intrigy, klasické skupinkovanie či nekalé obchody.

Názov Špina je výstižný a veľavravný. Prípad sa zamotáva, odhaľujú sa nové prepojenia a vzťahy, ktoré mali zostať navždy utajené. Na povrch sa vyplavuje stále viac špiny, do ktorej bola obeť zapletená, čím narastá aj počet možných motívov vraždy a rozširuje sa okruh podozrivých. Práve s tým súvisí aj veľké množstvo postáv, ktoré autorka do deja zakomponovala. Zároveň však pomáha čitateľovi v lepšej orientácii tým, že občas ponúka krátke zhrnutie už známych faktov.

Autorkin štýl písania je svižný, miestami drsný, keďže sa snažila vierohodne priblížiť vyjadrovaniu dnešnej mládeže. Niektoré kapitoly sú podávané priamo z pohľadu konkrétnych osôb, zápletka je premyslená do detailov a návnady, ktoré hádže až do posledných stránok, sú natoľko uveriteľné, že pochybnosti o osobe vraha sú určite namieste.

Spravodlivosť na prvom mieste

Ten, kto čítal autorkin debut, si zaiste spomína na detektíva Dávida Meiznera, večného negativistu, ktorý len ťažko odolával ženám či alkoholovému opojeniu. Naďalej si žije bez ohľadu na mienku svojho okolia, no niečo sa predsa len zmenilo. Je zahľadený výsostne do svojej kolegyne Emy, ktorá ho nedávno opustila, ľahkovážne úlety však nevyhľadáva.

Svojský kapitán oplýva veľkou dávkou irónie a jeho hlášky neraz dokážu vyčariť úsmev na perách. Zároveň je silnou a charizmatickou postavou, ktorá je vo svojom vnútri typickým bojovníkom za spravodlivosť. Buď si ho teda čitateľ obľúbi, alebo ho bude nenávidieť.

„Neraz som si pri tejto práci uvedomil, že na ľudí sa nemožno pozerať cez čiernobiely filter. Každý mal v sebe to dobré aj zlé zároveň.“