RECENZIA: Christina McDonald - Noc, keď som spadla

VYDAVATEĽSTVO: Slovenský spisovateľ
ORIGINÁLNY NÁZOV: The Night Olivia Fell
PREKLAD: Veronika Maťúšová
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Triler
POČET STRÁN: 360
VÄZBA: pevná

„Chrbtom som dopadla na hladinu rieky, pred očami sa mi zjavili vežičky mosta, osvetlené blikajúcou pouličnou lampou.
Potom ma pohltila temná voda.“ (str. 4)

O knihe

Abi Knightová, obetavá matka 17-ročnej dcéry Olivie, chcela pre ňu vždy len to najlepšie. Ako mladá otehotnela, a hoci ostala na dcéru sama, nechcela, nech to niekedy pocíti. Bojovala s finančnou neistotou, no i tak im chcela zabezpečiť aspoň minimálny štandard.

Jeden nočný telefonát jej obráti život úplne naruby. Oznámia jej, že Olivia spadla z mosta, pričom si nezvratne poškodila mozog. I napriek mozgovej smrti ju však nemôžu odpojiť od prístrojov. Zistí sa totiž, že je tehotná.

Abi je v totálnom šoku. Nič nechápe a nedokáže si predstaviť, čo sa jej dcére mohlo v tú noc stať. Keď jej prípad uzavrie polícia ako nehodu, Abi to neodradí a je odhodlaná prísť na to, čo sa jej dcére skutočne stalo. Začína sa nielen boj o záchranu nenarodeného dieťaťa, ale aj postupné odhaľovanie tajomstiev, ktorých je, zdá sa, viac než dosť.

„Chce poznať pravdu.
Tá myšlienka prišla náhle ako nepríjemné prekvapenie. Zaťala som zuby. Veľmi dlho som sa bála, že všetky tie lži, čo som si uchovávala v temných zákutiach srdca, raz vyplávajú na povrch. Pre tie lži, pre moju minulosť, som vždy ostávala v strehu.“ (str. 7)

Môj názor

Kniha Noc, keď som spadla je debutom americkej autorky Christiny McDonald, ktorá ma zaujala od prvého momentu, ako sa objavila na pultoch kníhkupectiev. Veľavravná obálka a anotácia, ktorá napovedala, že príbeh ponúkne odhaľovanie viacerých nepredvídateľných tajomstiev.

Spočiatku sa všetko javí ako dokonalé. Vzťah medzi slobodnou matkou Abi a jej milovanou dcérou Oliviou sa zdá ideálny. No postupom času, po tragédii, ktorá ich rodinu postihla, nastáva krutá realita. Abi sa každým novým zistením presvedčí o tom, že svoju dcéru nepozná ani zďaleka tak dobre, ako si pôvodne myslela. A práve na tejto myšlienke je postavená drvivá väčšina knihy.

Príbeh je podávaný tak z pohľadu Abi, ktorá čitateľovi predostiera súčasnú situáciu, t.j. po tragédii, ako aj z pohľadu Olivie, kedy sa čitateľ dozvedá o skutočnostiach z minulosti. Aj táto kombinácia príbehu určite prospela, nakoľko autorke sa podarilo všetko vierohodne, zaujímavo a logicky prepojiť, a tým udržať čitateľa v napätí až do samého konca. Nezabudla ani na viacero zvratov, ktoré umiestnila prevažne na koniec kratších kapitol, a tak vám neostáva nič iné, len čítať ďalej a zistiť, čo sa vlastne v osudnú noc stalo.

„Do srdca sa mi vkradla temná hrôza. Mame som vždy dôverovala. Verila som všetkému, čo mi povedala, poslúchla som vo všetkom, o čo ma poprosila. Nikdy by mi nenapadlo spochybňovať ju.
Zrazu som však cítila, že tá dôvera mizne ako ustupujúca hmla. Ak mi môže klamať v niečom takom dôležitom, čo mi ešte tají? (str. 34)

Okrem toho ma však kniha veľmi milo prekvapila aj svojím silným emocionálnym nábojom. Hoci ide o triler, v ktorom postupne vyplávajú na povrch temné tajomstvá a odhaľovanie pravdy je tu takmer na dennom poriadku, autorka sa dotkla aj viacerých dôležitých tém. Predostrela čitateľovi napríklad otázku dôvery, pevnosti rodinných vzťahov, bezhraničnej materinskej lásky či obety, ktorú sme ochotní prijať pre niekoho, na kom nám skutočne záleží. Zároveň dosť často nepriamo poukazuje na priepasť, ktorá existuje medzi bohatými a chudobnými rodinami.

Každá postava, ktorá sa v príbehu mihla, mala svoje miesto a opodstatnenie. Priznám sa, že už tak od polovice knihy som začínala podozrievať takmer každého, kto sa objavil na scéne. Ťažko bolo totiž odhadnúť, kto je priateľ, a kto nepriateľ. Hoci samotný koniec nebol pre mňa úplne prekvapivý, mal v sebe toľko rôznych (aj protichodných) emócií, že mi to absolútne neprekážalo.

Knihu Noc, keď som spadla odporúčam nielen všetkým milovníkom trilerov, ale aj čitateľom, ktorí v knihách obľubujú štedrú dávku emócií či dojímavé závery. Postupné odhaľovanie nevypovedaných tajomstiev medzi matkou a dcérou vás zaručene dostane a po dočítaní vami budú zmietať rôzne emócie. To si však myslím, že aj bolo do istej miery autorkiným zámerom.