RECENZIA: Ivica Ďuricová – Detektív z minulosti

VYDAVATEĽSTVO: Adlervia Press
ROK VYDANIA: 2020
ŽÁNER: Román
POČET STRÁN: 342
VÄZBA: brožovaná

 

„Na chvíľu som bola prinútená ujsť pred svetom, aby som ho znovu objavila sama v sebe.“ (str. 38)

 

O knihe

Eliza Fiore sa zobúdza v nemocnici s úplnou stratou pamäte, o ktorú ju pripravila autonehoda v jednu osudnú januárovú noc. Pre jej utajené okolnosti sa stáva chráneným svedkom a je nútená sa na istý čas utiahnuť do prímorského domčeka na juhu Európy. Spoločnosť jej robí tajomný a neprístupný Detektív, ktorý nad ňou drží ochrannú ruku a píše pravidelné policajné reporty o aktuálnej situácii.

Ona si spočiatku na nič nespomína, on ju však pozná až príliš dobre. Eliza postupne objavuje svoju minulosť, lúšti útržky spomienok a zisťuje, že pred nehodou pôsobila ako známa šéfkuchárka a body positivity aktivistka. Hoci je prvotne presvedčená o tom, že s Detektívom nemajú vôbec nič spoločné, opak je pravdou. Ich životy sú prepojené viac, než by sa mohlo zdať.

Čo k sebe vlastne navzájom cítia? Podarí sa Elize nadobudnúť stratenú rovnováhu, na všetko si spomenúť a osloviť jedného dňa Detektíva jeho pravým menom?

 

„Milovala som more. Dávalo mi pocit bezpečia. Hoci ma mohlo kedykoľvek pohltiť a vziať mi život, paradoxne som mu tu ako jedinému naozaj dôverovala. Pokojne som sa mu odovzdala a len tak s ním splývala, alebo plávala na znak a nechala si slnkom zohrievať tvár. Keďže som tu bola uväznená už nejaký čas a plávanie bola jedna z mála činností, ktoré som mohla robiť, bola som vo vode často. Zvyčajne každé ráno, keď on ešte spal a ja som mohla plávať v pokoji aj hodinu bez toho, aby na mňa dozeral. Tak ako dnes.“ (str. 7 – 8)

 

Môj názor

S tvorbou slovenskej autorky Ivice Ďuricovej som sa prvýkrát stretla prostredníctvom romantického príbehu Cudzinec z papiera (recenziu nájdete TU). V ňom priblížila čitateľom predovšetkým jej obľúbené miesta v Trenčíne, ku ktorému má osobitý a blízky vzťah. Aj v prípade diela Detektív z minulosti ostala verná autentickým opisom prostredia, tentokrát nás však zavedie do slnečného Talianska a navodí príjemnú prímorskú atmosféru. Opäť zvolila útlejší formát s originálnou obálkou, čím krásne ladí s jej predchádzajúcou knihou.

Od prvej strany sa postupne zoznamujeme so životom hlavnej hrdinky Elizy, ktorá sa jedného dňa ocitá v nemocnici a na nič si nespomína. S konkrétnejšími okolnosťami nehody, ktoré zostávajú spočiatku zahalené rúškom tajomstva, sa čitateľ oboznámi až v závere. Autorka prostredníctvom jednotlivých kapitol približuje obdobie pred samotnou nehodou, ako aj tesne po nej.

Eliza je vykreslená ako silná ženská hrdinka, ktorá oplýva temperamentom, holduje feminizmu, je otvorená, úprimná, často prostoreká, no hlavne skvelá kuchárka. Jej život bol však v minulosti do veľkej miery ovplyvňovaný výzorom, konkrétne plnšími krivkami. Zdravé sebavedomie sa jej ako-tak podarilo vybudovať až po prekonaní tínedžerského obdobia, počas ktorého často bojovala s negatívnymi myšlienkami a snažila sa nájsť si miesto v spoločnosti.

Naproti tomu, postava Detektíva je tajomná, chladná a udržiavajúca si maximálny odstup. Hoci sa navonok tvári bezstarostne a neprístupne, vo svojom vnútri ho zožierajú udalosti, ktoré ho v živote zasiahli a poznačili. Obaja hrdinovia niečo stratili a majú spoločného viac, než si spočiatku mysleli.

 

„Eliza Fiore,“ zopakovala som. Moje údajné meno sa mi celkom páčilo. Bol to však jediný čriepok mojej identity, nič iné som zatiaľ o sebe nevedela. Chcela som viac. Chcela som súvislosti. Chcela som svetlo, ktoré by prežiarilo tú neznesiteľnú hmlu v mojej hlave a poskytlo mi záchytný bod, od ktorého by som sa mohla odraziť. Takto som sa iba utápala v ničote.“ (str. 18)

 

Dej plynie pomalšie, dynamickejšie časti sa striedajú s opisnými. Aj keď dialógy sú iskrivé a často úsmevné, mne osobne občas chýbala väčšia vzájomná interakcia a silnejšia chémia medzi hlavnými postavami. Zaujímavým osviežením deja sú však jednoznačne policajné reporty. Tie sú plné rôznych tajomstiev a odhaľujú čitateľovi aj Detektívovu osobnosť či trápenia, o ktorých sa inak nedozvedáme. Tým sa jeho postava stáva postupne prístupnejšia a sympatickejšia.

 

 

Rovnako, ako pri Cudzincovi z papiera, aj v tomto prípade ide o romantický príbeh, ktorý nie je presladený, ale miestami predvídateľný. Keďže však autorka po celý čas ponúka len akési indície, bola som zvedavá, ako do seba napokon všetko zapadne. Záver bol nielen vcelku napínavý či prekvapivý, ale hlavne emotívny.

Knihu Detektív z minulosti odporúčam čitateľom, ktorí majú chuť siahnuť po letnej „jednohubke“ a prostredníctvom písmeniek zavítať do slnečného Talianska. Hoci sa tento príbeh pravdepodobne zaradí primárne medzi oddychovky, autorka sa v ňom venuje aj vážnejším témam. Budovanie sebalásky, zmierovanie a vyrovnávanie sa so sebou samým, sila priateľstva, nachádzanie lásky k životu či celospoločenská problematika bodyshamingu. V neposlednom rade kniha pošteklí chuťové poháriky a ulahodí milovníkom prímorského prostredia.

 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem autorke.
Autorkinu tvorbu môžete sledovať na Facebooku alebo Instagrame.

 

 

Autor: Deni

Milovníčka kníh a všetkého, čo súvisí s knižným svetom. Najčastejšie ma nájdete v kníhkupectve, pretože tam sa cítim skutočne ako doma.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.